K+B=VTL 15. diel

Minulá časť

Bolo to asi týždeň po tom, ako som ho zložila. Nemohol dokonca ani hrať futbal. Keď sa ma brat spýtal, čo sa mu stalo, pozrela som naňho, že čo ja s tým mám. Že vraj mu Bastian povedal, nech sa spýta mňa. Ja som sa len potmehúdsky usmiala a nechala to plávať. A odvtedy som s Bastianom trávila každé popoludnie, keď nemal tréning alebo keď som nebola von s chalanmi.

-Nemáš chuť si ísť zahrať futbal? Tak mi napadlo, že kedysi som ťa na zápasoch vídaval. Aj Maťo mi spomínal, že kedysi si bola v tom dobrá,- povedal mi Bastian.
-Hm, čo ja viem. Mám na nohách kanady, to nebude bohviečo,- snažila som sa vyhovoriť.
-Ale no tak, Kika,- chytil ma za ruku.
-Ale nesmieš sa predvádzať,- súhlasila som.

Bastian sa zoširoka usmial a chytil ma za malíček. Bol to taký kompromis, s akým som súhlasila. Nevyzeralo to, že sa držíme za ruky, no dotyk tam bol. Teda som mu podľahla a súhlasila s ozdravujúcou kúrou. Pravdaže s podmienkou, že pôjde na mňa pomaly. Cigaretu ešte nedofajčil, no začal si to kúskovať. Cítila som sa hrozne, že si kvôli mne tak ničí zdravie a tak som plánovala, že ďalšie fajčiť nemusí. Túto jednu som mu však s radosťou dopriala.

-Prečo si bratovi povedal, že za tvoje zranenie môžem ja?- opýtala som sa ho.
-Inak by mi neuveril. A tvoje meno naňho zázračne pôsobí,- uškrnul sa na mňa.
Bože ten jeho úškrn! Odpustila by som mu všetko.
-Tak ho láskavo prestaň zneužívať. Moje meno a moja osoba sú niečo vyššie a druhým prikázaním je, že nespomenieš meno božie nadarmo,-
-Si fandíš, Kika,- zasmial sa.
-Čo som teraz povedala?- zatiahla som akože nahnevane.
-Fajn, tak ako ťa mám oslovovať?-
-Vaša výsosť, slečna a podobne,-
-A čo tak chrobáčik, miláčik, poklad, láska, bambuľka, chrústik,- začal mi vymenovávať možnosti.
-Bože, fuj,- zaksichtila som sa.
-Nespomínaj meno božie nadarmo,- uškrnul sa, - alebo Tinchova mladšia, lebo brat už má frajerku,-
-Vieš čo? Dohodneme sa radšej na Kike,- povedala som mu a práve sme preskakovali zábradlie na futbalovom štadióne.
-No dobre teda. Počkaj tu,- pobral sa smerom dnu.
-Fajn,- začala som sa prechádzať.

O chvíľu sa zjavil Bastian s loptou a dvomi pármi kopačiek.
-Skús si ich, možno ti budú dobré,- podával mi jedny.
-Vieš koľko to bude trvať, kým sa rozšnurujem?- pozrela som naňho.
-Tak sadaj. Ja rozviažem jednu a ty druhú,- navrhol.
-Ach,- sadla som si.

Začali sme spolupracovať. Ja jednu kanadu, on druhú. Trvalo to hodnú chvíľu, no nakoniec som si ich vyzula. Bastian prekvapene pozrel na moje biele nohy. Ešte že som si ich oholila.
Rukou mi po jednej prešiel, ale pri kolene prestal.
-Tak fajn, podaj mi tie kopačky. Dúfam, že dotyčný nemá žiadnu pleseň na nohách,- prerušila som ho.
-Ach, prepáč,- strhol sa a siahol po nich.
-Dík,- usmiala som sa.
Bastian bol zrazu až priveľmi zaujatý svojím prezúvaním. Takmer som sa začala smiať, ale prekonala som to. Chystala som si naňho ďalšiu zákernosť.
-A nezaviazal by si ich aj mne?- povedala som sladko.
-Ehm, prosím?- pozrel znovu na moje obnažené nohy, ktoré som k nemu provokačne vystrela.
-Nezaviazal by si mi, prosím, šnúrky?-
Bastian nič nepovedal a začal šnurovať. Ruky sa mu trochu triasli, ale bol šikovný. Ja som zatiaľ pozorovala záplavu blond vlasov a v nich slnečné okuliare. V sklách som videla svoj odraz. Skoro som sa nespoznala, lebo som mala priblblý (zamilovaný) úsmev, no vyzerala som dobre. Čierne linky a červený rúž tomu dodávali tú správnu vulgárnosť a piercing modernosť.

-Čo sa tak usmievaš?- spýtal sa ma.
-Že cop mi pristane a je praktický,-
-Hej, vyzeráš skvelo. Takmer by som začal spievať „Každý mi tě lásko závidí“,- uškrnul sa a postavil.
-„Spomaľ máš privysokú rýchlosť“,- odpovedala som.
-No tak sa predveď, kráska,- dal predo mňa loptu a založil si ruky na prsiach.

 Blog

33 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu