K+B=VTL 17. diel

Minulá časť


-Sľúb mi, že prestaneš fajčiť. Je to nezdravé a tie bozky vôbec nie sú chutné,- zašepkal a pozrel mi do očí.
-Vidíš a mne to nevadí,- povedala som, na čo ma opäť pobozkal.
-To pre to, že si sa s nefajčiarom ešte nebozkávala. Stano fajčil ako turek. Ja to viem posúdiť. Je to úchvatný zážitok,- znovu sme sa na chvíľu odmlčali.
Potom sa oprel o lakeť a pozrel na mňa.
-S kým ma teraz akože porovnávaš? S Timeou?- stiahla som si tričko.
-To je jedno s kým. Len ti chcem dobre. Prestaň fajčiť, Kika. Prosím, kvôli mne,-
-Len ti chcem dobre,- zahundrala som a posadila sa.
Schytila som prvú kanadu, obula ju a začala sťahovať.
-Ja viem, že ma je do toho nič, ale i tak,- posadil sa aj on.
-Hej, je ťa do toho hovno. Bozkávaj sa s Timeou,-
-Ale ja sa nechcem,- povedal to brutálne vážne, až som sa naňho pozrela.

Preboha, to nevyzerá dobre. Do riti!
-Kika...- začal, no ja som mu skočila do reči.
-Nehovor to. Ak toto všetko nechceš pokaziť, ak chceš, aby sme šli spolu ešte niekedy von, tak nehovor tie dve posrané slová,- vybuchla som a do očí sa mi nahrnuli slzy.

Bastian na mňa vystrašene pozrel. Čo to, do riti, nechápe? Že som zmätená? Že stále ma straší Stano a ten pád do tmy. A že ešte viac ma desí, že ja cítim to isté, čo on?!

-Kika? Čo sa stalo?- spýtal sa ma Bastian opatrne.
-Prepáč,- zašnurovala som si botu a zobrala druhú.
-Za čo?-
-Že som na teba tak vybehla,-
-Aj tak nechápem,- chytil ma za bradu a zdvihol mi hlavu.
-Nechaj tak,- pozerala som sa opäť na ruky.
-Kika,- povedal zúfalo.
Chvalabohu, že som bola so šnurovaním hotová a tak som mohla vstať.
-Ďakujem, dnes to bolo fajn. A vďaka aj za... Kopačky,- zámerne som naňho nepozrela a obzerala sa dookola.
-Niet zač,- sedel Bastian stále na zemi a pozeral na mňa. Cítila som jeho pohľad na mne.
-Tak čau,- zdrhala som od neho preč.
Ani som sa neotočila, hoci som po tom túžila. Vidieť ho. No ak by som mala vidieť zúfalosť v jeho očiach, tak to radšej nie.

Som hrozná za to čo mu robím. Aj Stano mal na to nervy, ako som sa vždy vedela spakovať, ak sme mali spolu niečo riešiť. Párkrát sme sa pre to poriadne pohádali a vynadali si. Ale to udobrovanie. To stálo za to.
Zazvonil mi mobil.
-Čau kde si?- ozval sa Matt.
-Von,-
-Nejdeš do Keltu? Prišiel aj Dávid s bandou a radi by ťa videli,- bolo tam počuť veľký hluk, tak zrejme boli už dnu.
-Nechce sa mi nejako a Kelt nemám práve po ceste,- dávala som nohy pomaly pred seba a smerovala domov.
-Kika...- začal Matt, no niekto mu potom vytrhol mobil.
-Kika? Kris?- pri telefóne bol Dávid.
-Čau, ja som,- ako dávno som ho nepočula, ty vole.
-Mačička! Ako som rád, že ťa počujem. Ani nevieš ako si mi chýbala. Však nás obšťastníš svojou prítomnosťou?- kričal.
-Neviem, rada by som ťa videla, ale som na opačnom konci mesta,-
-Ale no tak, mačička, predsa mi nedáš košom! Mám pre teba darček,-
-Aký?- zastala som, lebo som mala tušenie, čo by to malo byť.
-Ak prídeš, uvidíš a aj dostaneš ho. Čakáme ťa aj s chalanmi,- zložil.

Dávid mi mal zohnať lístky na jeden festival a preňho to nebolo nemožné. Pochádzal z dobre založenej rodiny a jeho rodičia oňho nejavili veľký záujem, tak si robil, čo len chcel. Na 16-ku dostal vlastnú kreditku a na 17-ku motorku. Čo dostane k 18. narodeninám snáď hovoriť nemusím.
Otočila som sa smerom k najvychýrenejšej krčme v našom meste. Novarock bol v tejto chvíli priorita číslo jeden.

 Blog

26 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu