Na druhý deň podvečer som sa chystala von, keď som to už sľúbila, no ešte predtým som zapla notebook. Bolo to už len tak zo zvyku. Okamžite mi prišla správa.
„Ahoj“
„Ahoj.“ Odpísala som na Blackriderovu správu.
„Ako sa máš?“
„Dá sa. A ty?“
„Ja tiež fajn. Čo máš dnes na pláne?“
„Idem von s chalanmi.“
„Aha.“
„No.“
„Tak nič. Chcel som s tebou ísť von ja, ale tak, keď už si zadaná, nič z toho...“
„No.“
„Kika...“
Ignorovala som ho. Presne som vedela, čo bude nasledovať.
„Bože, čo sa stalo?“
„Nič sa nestalo.“
„To ti neverím. Povedal som niečo nevhodné? Ak áno, tak prepáč. Ja to len nechápem. Čo sa stalo?“
„Nič sa nestalo. Alebo sa stalo všetko. Len to teraz nechcem riešiť.“
„Prečo nie? Tak prídem a môžeme sa o tom v pohode porozprávať.“
„To nejde. Musím už ísť. Maj sa.“
Odhlásila som sa. Chytila som si hlavu do dlaní a zhlboka sa nadýchla. Chvíľu som vzduch podržala v sebe a potom vydýchla. Potrebovala som cigu a dobrú spoločnosť. Schytila som do ruky kozmetickú taštičku a vybrala sa do kúpeľne. Tam som nahodila komplet make-up a v detskej sa obliekla primerane na svoju cieľovú stanicu, kam som dnes mala namierené. Bude tam aj Dávid pokiaľ viem. V izbe mi zvonil mobil, tak som sa poň vrátila z chodby, kam som šla po mikinu.
-Tak ideme dnes?- volal mi Matt, tak ako včera.
-Jasné, už som oblečená,- jednou rukou som držala mobil a druhou hľadala peňaženku.
-Fajn a máme pre teba prísť?-
-Ak ste nablízku,-
-Stavíme sa po teba,-
-Fajn,- zložila som a šla do chodby obuť sa.
-Kedy prídeš?- ozvala sa mama z kuchyne.
-Neviem,- zabuchla som za sebou dvere.
---Sebastián---
Ona sa odhlásila. To dievča ma vedelo poriadne štvať. Keby som aspoň vedel, čo jej sadlo na nos.
Zložil som si hlavu do dlaní a snažil sa na nič nemyslieť. Pred očami som mal jej tvár. Jej nádherné modré oči a červené pery, ktoré ma tak vyvádzali z miery. Túžil som ju bozkávať, držať ju za ten nahý pás a mať ju pod sebou, tak ako včera. Keby som ju mohol... Sakra, Kika, tak strašne ťa chcem! Zodvihol som sa a šiel do kuchyne, lebo som bol hladný.
V noci som dokopy nič nespal a šalel za ňou. V škole to bolo ešte horšie, lebo tam nebola. Šalel som ešte viac, lebo som ju viac ako dva dni nevidel. Poobede som mal tréning a Maťa som sa na nič nechcel pýtať. Boli sa tam pozrieť aj nejaké baby, ktoré zo mňa nemohli spustiť zrak. Maťo ako veľký šéf po tréningu zamieril rovno k nim a zoznámil nás. Celkom fajn baby, len ja som sa na ne nemohol sústrediť, lebo mysľou som bol znovu pri Kike. Previnilo som sa usmial a ospravedlnil, že mám niečo dohodnuté, ale že niekedy sa ešte uvidíme. Doma som si zapol icq, no Kika tam nebola. Sklamane som sa pustil do úloh. Nebola tam ani večer. Keby som mal na ňu aspoň číslo. Lenže to som si, ja debil, nevypýtal. Do postele som šiel zase s vedomím, že nezaspím. Na druhý deň som mal šťastie a zastihol ju na icq.
„Ahoj.“ Napísal som jej.
„Čauko.“
„Ako sa máš? Kde si bola? V škole som ťa nevidel.“
„Fajn. Chýbala som ti? “
„Chýbala. Nemôžem ťa dnes vidieť? “
„Nie“
„Prečo?“ Nechápal som. Žeby stále to isté?
„Lebo nechcem.“ Napísala mi proste.
„Kika. To mi nemôžeš urobiť. Musím ťa vidieť.“
„Maj sa.“
Odhlásila sa. Ani som sa nespamätal a prišla mi správa.
"Ahoj. Nejdeme dnes von? Mám na teba chuť. Timea"
"O 5 minút som u teba. Tinch." Potreboval som si prečistiť hlavu. A Timea bola fajn.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
sleepwalker9
3. 1.januára 2011 16:06
A takto by si mohla pokračovať
5
haha krása ... ako vážne, ale na ďlšiu časť sm zvedavá! takže rýchlo
6
Napíš svoj komentár