K+B=VTL 27. diel

Minulá časť


-Chceš vedieť, ako Stano zomrel?- pozrela som mu rovno do tváre.
Sebastián prikývol, chytil ma za ruku a ťahal ku tráve za crossku. Tam ma stiahol na zem. Položila som si hlavu na jeho hruď a on ma hladkal po vlasoch.
-V ten deň,- začala som rozprávať a v duchu som videla Stana v čiernej koženej bunde, -bola asi sobota. To neviem presne, lebo už tri dni som nebola doma. Mali sme s chalanmi výjazd. Bolo to úžasné. A to som ani nebola opitá. Stano s Mattom dostali nápad. Že vraj preteky o moju pusu. Hej, Matt bol do mňa tiež zamilovaný, už odvtedy čo ma Stano priviedol medzi nich.
"Chlapci, správajte sa slušne. Toto je Kristínka a je tu nová. Dúfam však, že vám hneď prirastie k srdcu, tak ako mne. No, trošku menej, lebo kto mi na ňu siahne, bude mať po vtákoch!"- napodobnila som Stanov hrubý hlas.
-Matt tam v ten večer nebol, ale nasledujúci som ho spoznala. Bol veľmi milý, vtipný a pozorný. Nie žeby iní neboli, bože chráň, ale on tam akosi nepasoval. Celý večer strávil pri mne, a keď mi Stano dal pusu, zatváril sa prekvapene, čo však skrýval úsmevom. Snažil sa byť nenápadný, ale všetci ho odhalili. Aj Stano. Teda to, že po mne stále ide. Dával mi malé darčeky a občas si chcel uchmatnúť aj nejakú tú pusu. Ja som však ľúbila Stana a bozkávala len jeho. Také tie priateľské som mu kľudne venovala, ale nič viac. Stano bol v tomto obdivuhodný. Pri inom by žiarlil, ale z Matta si uťahoval. A tak vznikla aj tá stávka, či súťaž. Nechcela som im to dovoliť, ako keby som niečo tušila, ale oni nie a nie prestať. „Chyť mi moju prvú cenu.“ Povedal so smiechom Stano Lukášovi. Potom sa na mňa otočil a pobozkal ma. „To mám pre šťastie.“ Zasmial sa. Zamieril ku motorke a dal si na hlavu prilbu. Zúfalo som pozrela na Matta, nech povie nie, ale on sa na mňa radšej ani nepozrel a tiež si nasadil prilbu. Lukáš ma chytil okolo pása a oni odštartovali,- v ušiach som počula ten zvuk gúm pískajúcich na asfalte.
-Povedala som Lukášovi, nech ma pustí a v tej chvíli to prišlo...- prehltla som, hoci som mala sucho v ústach.
-Bum. Bol to hrozný náraz. Otočila som sa tým smerom. Bolo to presne ako v tých amerických filmoch. Všetko šlo spomalene, ale neskutočne. A ja som ako trapka vykríkla a rozbehla sa smerom k Stanovi. Zaregistrovala som Matta, ako otočil motorku a šiel k nemu. Až po chvíli som si uvedomila, že stojím na mieste. Lukáš ma držal. Otočila som sa k nemu, objala ho a začala rumádzgať. A čo bolo potom si už ani nepamätám...- odmlčala som sa a vytiahla si z vrecka krabičku cigariet.
Zapálila som si a slastne som vydychovala dym. Keď zomrel, dala som sa na fajčenie oveľa viac. Vlastne sa môj život skladal len z toho, že som sa sústreďovala na to, aby som mala vždy zapálenú cigu.
-Zobudila som sa v nemocnici, kde mi povedali, že som bola dva dni mimo, lebo som odpadla. A keď som sa ich spýtala na Stana, povedali mi, že umrel. Pri prevoze do nemocnice,- vzdychla som si.
-To mi je ľúto,- ozval sa potichu Bastian.
Takmer som zabudla, že je tam a že to práve jemu rozprávam.
-Milovala som jazdy na motorke, za jeho chrbtom, alebo v jeho objatí, ak som šoférovala ja. Po tej nehode som sa na motorku nemohla ani pozrieť. Vždy mi do očí nabehli slzy a oblial ma studený pot. Mala som strach. Že oňho prídem. Zase. Aj keď som vedela, že je už mŕtvy. No dnes... niečo ma k tomu ťahalo, bola som vzrušená a vôbec som nemala strach,- Bastian ma jemne chytil za ruku a vytiahol mi z nej cigaretu. Vzdychla som si.
-Mala by si sa toho zbaviť,- povedal mi, keď ju zahasil.
-Ja viem,- a nemyslela som len na zlozvyk.
-Obdivujem ťa, ako si to zvládla. Neviem, čo by som robil, keby som prišiel dajme tomu o teba,- povedal zadumane.
Znelo to tak krásne. Chcela som tomu veriť. Chcela som byť šťastná. Aj ja som mala na to právo. Po tom všetkom. Bastian mi bol ako darom z neba.
-Neviem, či som to zvládla až tak úspešne, aby si ma za to mohol obdivovať,- pozrela som mu do očí.
-Už len to, že žiješ je úspech,-
-Nemyslím, že človek môže mať až také problémy, aby sa zabil. Je to strašne sebecké voči ostatným,-
Áno, pár krát som nad tým rozmýšľala. Žiletka, drogy, tabletky s alkoholom... Nebola som zbabelá. No potom som si uvedomila, že práve samovražda by bola zbabelosťou. Ja som bola silná osoba. Stano ma o tom denno-denne presviedčal a nechcela som ho teraz sklamať. Snívalo sa mi s ním asi tak mesiac po jeho nehode, keď sa prišiel so mnou rozlúčiť a dať mi novú silu.
-Máš pravdu,- povedal zamyslene.
-Z toho vyplýva, že si nikoho ešte nemiloval celým srdcom a celou dušou,- pozrela som naňho.
-Zrejme nie,- mykol plecom. –Nemal som ani koho. Pravdupovediac, dievčatá som veľmi nevnímal ako niečo, s čím by som chcel tráviť minimálne pol dňa a potom na to míňať kredit,-
-Zaujímavé,- zdvihla som obočie.
Bastian sa na chvíľu zamyslel a potom na mňa pozrel.

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu