K+B=VTL 29. diel

Minulá časť


V nasledujúci deň som nadšene kráčal do školy, hoci pršalo. Nemal som rád dážď, lebo vtedy mi bolo zima. Bola to čudná asociácia, ale bola mi zima a cítil som sa byť sám. V škole to bolo tiež o ničom, lebo boli zapálené svetlá. A to ma uspávalo. Mal som rád slnečné dni, také ako bol ten včerajší. V škole som Kiku hľadal pohľadom, no akosi sa mi vyparila zo zorného poľa. Zbadal som ju až na obede, ale to sedela medzi jej poddanými, takže som musel hrať, že sa nepoznáme. Z takej diaľky som ich však mohol pozorovať. Kika sa smiala, lebo im niečo vtipné rozprávala, a vyzerala pri tom roztomilo. Vnímal som jej krvavočervené pery a piercing a predstavoval si ju s rozpustenými vlasmi, tak ako ich mala rozpustené včera, lebo dnes ich opäť mala stiahnuté do gumičky. Keď som si všímal chalanov naokolo, tipoval som, ktorý z nich je Matt. Žeby ten, čo sedí napravo od nej? Nahol sa k nej a niečo jej povedal, na čo sa ona začala opäť smiať. Alebo ten naľavo, čo jej dal niečo do ruky a ona sa neho blažene usmiala? Poprosila ho aby jej to dal na ruku a potom to ukázala chalanovi, ktorý sedel oproti. Jemu som mu do tváre nevidel, lebo sedel ku mne chrbtom. Niečo povedal a Kika sa usmiala. Potom mu niečo povedala. Nerozumel som, kiež by som vedel čítať z pier. On sa začal smiať, až zaklonil hlavu a ona mu povedala, že je debil. Typická ona.
-Koho tak uprene pozoruješ?- vyrušila ma Timea.
-Ale nikoho,- zaklamal som jej.
-No jasné,- pozrela sa mojím smerom.
-To je ona?- spýtala sa ma.
-Áno,- neodtrhol som od nej zrak.
-Je pekná,- skonštatovala Timea.
-Uhm,- chcel som povedať, že je nádherná, ale nechal som si to radšej pre seba.
-Bol si včera s ňou?-
-Hej,- bohužiaľ jej skupina sa dvíhala na odchod.
-A ako bolo?-
-Super. Dojedla si?- pozrel som na ňu.
-Hej, môžeme ísť,- prikývla a prihodila k tomu otrávený face, lebo vedela kam tým mierim.
-Fajn,- zdvihol som sa a trielil k okienku, kam sa odnášal riad. Keďže tam bol nával, Kiku a jej partiu som ešte stihol. Postavil som sa za nich, no predo mnou boli nejakí prváci. Na Kiku som nevidel, lebo mala za sebou stenu tvorenú chalanmi. Jeden šiel po jej boku. Žeby Matt? Horel som zvedavosťou ako asi vyzerá. Bol to ten chalan, ktorý sedel ku mne chrbtom. Kika a chalan odovzdali taniere a prešli popri mne.
-Aha. A príde aj Dávid?- začul som jej hlas.
-Pravdepodobne. Niečo pre teba má,- odpovedal neznámy.
Rad predo mnou sa pomaly pohýnal a keď som položil tanier na pult, Kika v jedálni už nebola.
-Vďaka, že si ma počkal,- zjavila sa pri mne Timea.
-Och prepáč,- povedal som, na čo ma ona ignorovala.
Skrinky a botníky sme mali na inej strane ako Kikina trieda, preto som ju už odvtedy nevidel. Poobede som mal tréning, čo v tom daždi bol úžas. Po príchode domov som zamieril pod sprchu a keď som vyšiel von zvalil som sa do postele.
Zobudilo ma zvonenie mobilu. Ja som fakt zaspal. Schmatol som mobil do ruky a ani nepozrel na display.
-Čo je?- spýtal som sa otrávene.
-Ahoj. Nemáš dáku dobrú náladu,- ozval sa Kikin hlas.
-Oh, ahoj. Prepáč, nevedel som, že si to ty,- povedal som ospravedlňujúco.
-Ako sa máš?- spýtal som sa jej.
-Celkom fajn. Čo ty?-
-Teraz už lepšie,- odpovedal som s úsmevom.
-Pravdepodobne je to spôsobené týmto hovorom, či si až priveľmi fandím?- počul som, že aj ona sa usmieva.
-Trošku, ale len trošku si fandíš,- zasmial som sa.
-Hmmm,-
-Čo by si potrebovala?-
-Chcela by som sa ťa na niečo spýtať,-
-Počúvam,- bol som teda zvedavý, čo už len ona odo mňa môže chcieť.

***********************************************
Pokračovanie zajtra
Sju

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu