K+B=VTL 3. diel

Minulá časť


-Počkaj, Kika,- chytil ma za ruku a to robiť rozhodne nemal.
Ďalšie pravidlo: Nikdy sa ma nadotýkajte!
-Nechytaj ma,- zazrela som po ňom.
-Oh, prepáč. Zabudol som,- znovu sa zahanbil.
„Čo mu dnes, preboha, je? Okej, mením charakteristiku. Aký je pekný, taký je vyšinutý.“

-Ja len, že... Chcem sa ťa spýtať, či máš rada Stone Sour,- zažiarili mu oči, ako keby niečo očakával.
-Čo?-
„Odkiaľ má zase toto?“
-Sľubujem, že potom ti už dám pokoj. Vidím, že ti leziem na nervy,-
-Hej, mal by si sa dať liečiť, Tinch,- povedala som, no hneď ma to aj zamrzelo.

Bol to prvý človek, čo sa snažil o priateľstvo so mnou. Po tej Stanovej nehode... Po tej nehode, som sa vyčlenila z klubu obľúbencov a prešla na opačnú stranu.
-Tak?- tváril sa, že sa ho tá poznámka nedotkla.
-Hej. Ja ich vlastne....zbožňujem,- povedala som potichu.
-Vau,- vzdychol užasnuto.
-Prepáč, ale ja už fakt musím ísť, lebo brat ma zabije,- potriasla som mliekom.
-Jasné,- prikývol a usmial sa.
„Čo to na mňa skúša?“
-Tak sa maj, Tinch,-
-Bastian, Kika. Maj sa,- strčil si ruky do vreciek a otočil sa.
-Jasné,- prevrátila som očami a pohla si.

Doma som našla brata sedieť za notebookom.
-To čo má byť? Odkiaľ vieš moje heslo?- zrevala som naňho.
-Prosím ťa. Tie tvoje heslá vôbec nie je ťažké uhádnuť. Si neoriginálna,- zaškeril sa na mňa a otočil od notebooku smerom ku mne.
-To ťa aj tak neoprávňuje...-
-Kto je Blackrider?- prerušil ma pokojne.
-Ty!- zmeravela som.
-Tak? Kto je to? Práve napísal: Ahoj, Kika. Je mi ľúto ten včerajšok. Dúfam, že sa medzi nami nič nezmenilo. Nemal som na teba tlačiť. Prepáč. Tak, kto je to a čo s ním máš?- oprel sa o operadlo a ruky si založil za hlavu.
-Von! Vypadni, ty debil!- zvrieskla som naňho.
-Veď pokoj,- zdvihol sa kľudne zo stoličky.
-Vypadni, lebo ti to mlieko nalejem do krku cez nos,- zúrila som.
-Blackrider,- nahol sa ku mne a zatiahol.
-Idiot,- udrela som ho päsťou do pleca.
-Cmuk,- zavrel za sebou dvere.

Ja som sa ihneď pobrala za notebook a otvorila si icq.
„Ahoj, Kika. Je mi ľúto ten včerajšok. Dúfam, že sa medzi nami nič nezmenilo. Nemal som na teba tlačiť. Prepáč.“

„Ahoj. Vlastne sa nič nestalo. Správala som sa hlúpo, aj ty mi prepáč“ odpísala som mu.

„Som rád, že je to v pohode. Že sme v pohode. Vieš o tom, že dnes máme výročie?“

„Výročie? My spolu niečo máme?“ začala som sa usmievať.
Ale to som robila takmer stále, keď som mala otvorenú konverzáciu s ním.

„Hej, už pol roka poznám tú najúžasnejšiu babu na svete“

„Čím som si zaslúžila tieto lichôtky? Chceš odo mňa niečo?“

„Veď je to pravda. A ... bola by tu jedna vec...“

„Čo sa týka tej úžasnosti, tak je to obojstranné. A tá vec... Včera sme sa o tom bavili...“

„Vieš, Kika... my sme sa už vlastne stretli. Dnes pred obchodom...“

Čo? Čo to, preboha, melie? Akým obchodom? Ja a on? To je vylúčené. Nem... Preboha. Preboha!
V hlave sa mi rozbehol sled udalostí a tie sa spojili s informáciami. Absurdné. Sebastian... Bastian... Tinch... Stone Sour... Nechytaj ma... Och, prepáč, zabudol som... Absurdné. Blackrider nemôže byť...

 Blog

41 0 0 0 0

Komentuj

35 komentov k blogu