K+B=VTL 30. diel

Minulá časť


-Počúvam,- bol som teda zvedavý, čo už len ona odo mňa môže chcieť.
-Vlastne by som sa potrebovala s tebou stretnúť,- povedala tajomne.
-Preboha, ty si niekoho zabila?- spýtal som sa jej vážne.
-Nie,- zasmiala sa.
-Tak si niekoho uniesla?- hádal som.
-Prestaň si robiť srandu,- povedala napoly vážne, no bolo počuť, že sa uškŕňa.
-Fajn, už som skončil. Len mi nepovedz, že si tehotná,-
-Preboha, Sebastián, ty ma fakt chceš naštvať?-
-Nie, prepáč,- zasmial som sa.
-To dúfam. Fajn, tak máš zajtra čas?- spýtala sa ma.
-Uvidím, čo sa s tým bude dať robiť, lebo budem mať tréning a potom neviem, či si niečo nevymyslí otec,-

Otec. Asi by som jej už mal spomenúť to sťahovanie. A asi by som sa mal porozprávať aj s otcom a mamou, čo sa teda bude diať. Od toho večera sme sa spolu ešte nerozprávali. S mamou vôbec. Tvárila sa, že sa nič nestalo.

-Aha, tak mi daj potom zajtra vedieť, že čo a ako,-
-A dnes by to nešlo?- spýtal som sa jej, nechcelo sa mi totižto čakať až do zajtrajška, aby som ju mohol vidieť.
-Dnes... už mám niečo na pláne,- povedala vyhýbavo.
Aha fakt, na to som úplne zabudol. Tajomné stretnutie s Dávidom.
-Čo niečo?- spýtal som sa so žiarlivým podtónom.
-Stretnutie,- odpovedala.
-A s kým?-
-Tento žiarlivý podtón ti vôbec nepristane,- podpichla ma.
-Tak mi nedávaj dôvody na to, aby som žiarlil, zlatko,- podotkol som aj ja uštipačne.
-Veď na to dôvod ani nemáš,- povedala mi.
-Fakt nie? Tak nejdeš na rande? S Dávidom, dajme tomu,-
Chvíľu bolo ticho, až som sa zľakol, že zloží.
-Odkiaľ o tom vieš?- spýtala sa ma napokon.
-Tak som započul,-
-A čo všetko si počul?- spýtala sa ma úplne vážne.
Ups, že by som niečo posral?
-Nič, len to, že tam bude aj Dávid,- snažil som sa znieť nevinne.
-Aha. Fajn,- zmĺkla.
-Kika?- spýtal som sa opatrne.
-No?-
-Hneváš sa?-
-Nie. Mala by som sa?- opýtala sa pokojne.
-Znelo to tak,-
-Ale nie. V pohode,- vzdychla si.
-Tak som rád. Beriem to zo srandy. V pohode si môžeš ísť von s kým chceš a kedy chceš,- povedal som napokon.
-Fajn. Budem už končiť, lebo pôjdem von,- naznačila mi jemne.
-Okej. Tak zajtra sa ti ozvem, či sa mi dá,-
-Budem rada,- súhlasila.
-Zabav sa,- zaprial som jej.
-Vďaka,-
-Tak sa maj,- rozlúčil som sa s ňou.
-A Bastian?- povedala ešte.
-No?-
-Ty vieš...- začala, no nemusela to ani dokončiť.
Vedel som, čo tým myslí.
-Viem. Aj ja teba,- aj ja teba ľúbim, som jej chcel povedať, ale ešte som to nechcel riskovať.
-Fajn. Tak sa maj,- zložila.

To bude ťažký večer. Myslieť na ňu a nebyť s ňou. Myslieť na ňu a vedieť, že je s Dávidom. Ten Dávid sa mi zdal podozrivý. Viem, že aj Kika bola ten typ, čo zohnala všetko a každý sa na ňu obrátil, ak niečo potreboval, ale on musel byť ešte niečo viac. Potreboval som to zistiť. Lenže od koho? Komu ho dám preklepnúť? Teraz ma však čakala dôležitejšia úloha. Porozprávať sa s otcom.

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu