---Kristína---
Do frasa! To nemyslí vážne, že vie o Dávidovi! Odkiaľ to vie? Čo to povedal? Započul som tak... takže ma niekde musel počuť. O to by mi nešlo, mohol v škole, bavili sme sa spolu o ňom s Mattom, išlo mi o to, koľko toho, do frasa, počul? Potom to bude o ničom ak vie všetko. A ja som sa tak snažila...
-Kristínka?,- ozvalo sa z obývačky.
Volala na mňa mama, zrejme niečo potrebovala. Nebol to práve vhodný čas, keďže som sa chystala vonku, ale zišla som dolu.
-Áno?- vošla som dnu a uvidela ju ležať na gauči.
-Ty máš niečo s chlapcom od Senkov?- pozrela na mňa.
-Prosím?- zažmurkala som a zalapala po dychu.
-S tým Maťovým spoluhráčom. Sebastiánom Senkom. Včera som vás videla,- nenechala sa zaskočiť.
Tou zaskočenou som bola ja. A poriadne. Kde ma mohla vidieť? Veď sme boli za kopcom. Alebo jej to niekto povedal?
-No, to je ťažko povedať, mami,-
-Takže hej. Fajn,- nevenovala mi už pozornosť a zahľadela sa na obrazovku.
-To som nepovedala. Mami, ak si ho chceš preklepnúť v pohode, ale vieš, že sotva zmeníš môj názor,- povedala som jej a ruky si dala v bok.
-Možno,- prehodila,- Ale počula som, že je to rozumný chlapec. A športovec, ktorý nefajčí a nepije, možno dá trošku rozumu aj tebe. Hlavne toho, čo ti Stano zobral,- áno, jej nerobilo problém hovoriť o Stanovi.
Ani najmenší. Nemala ho totižto rada. A odvtedy, čo sa zabil, ešte viac. Spravil zo mňa trosku - podľa nej. A to mu nikdy neodpustila a nikdy ani neodpustí. Preto bol Sebastián teraz pre ňu dobrý. Radšej jej však nejdem hovoriť o tej crosske, na ktorej sa vozí a na ktorej vozí aj mňa.
-Jasné,- prevrátila som očami a otočila sa na päte.
-Kam ideš?- zakričala ešte za mnou.
-Von s chalanmi,- odpovedala som.
-Zase?-
-Hej, zase,- povedala som pre seba.
Potrebovala som ich už vidieť. A potrebovali to aj oni. Začali niečo šípiť. Nemohla som im dať dôvod na pochybnosti. Asi by to neprežili, ak by zistili, že sa ťahám s Bastianom. I keď boli by radi, že niekoho mám. Okrem Matta, ten stále dúfal v to, že by som ho mohla mať radšej než ostatných. Dlho sa zožieral výčitkami, že Stano zomrel kvôli nemu, ale ja som ho ignorovala. Vinu som kládla sama sebe, veď som ho mohla zastaviť, veď sa stavili o mňa... Z myšlienok ma vytrhla smska.
„Cau Kris. Tak ako? Vidime sa? Mam pre teba ten darcek. Dejv“
„Tesim sa na teba. Za polhodku som tam. Kris“
Musela som si švihnúť, ak som tam chcela byť načas.
---Sebastián---
Po včerajšom rozhovore s rodičmi som stratil chuť do všetkého, čo ma kedysi bavilo. Nemal som rád vypäté rozhovory a včera som bol súčasťou, ba priam hlavným aktérom, jedného z nich. Jediné, na čo som sa mohol tešiť, bola Kristínkina osoba. Aspoň dovtedy, kým nevedela, že sa budem musieť odsťahovať...
-Mám pre teba prekvapenie,- povedala mi Kika s úsmevom.
Večer som si s ňou dohodol rande, aby som aspoň na chvíľu vypol a bilo mi srdce. Týmto úsmevom ma zabíjala. Ako som mohol byť taký slepý a kedysi sa nad jej úsmevom nepozastavovať? Tento úsmev by ma zniesol do pekla a zároveň vykúpil z najväčších múk.
-Pre mňa?- spýtal som sa podozrievavo.
-Hej pre teba,- prikývla a stále sa uškŕňala.
-Začínam sa báť,- povedal som.
-Prečo?- zasmiala sa.
-Usmievaš sa už dlhšie ako 5 minút,-
-To preto, lebo som šťastná,- pokrčila plecami.
-Hmm,- nešlo mi to do hlavy.
Čo pre mňa prichystala?
-Fajn, chceš ho vidieť?- nenechala sa odradiť, zrejme bola fakt šťastná.
-No, som zvedavý, či prekonáš tú motorku. Mojím snom je povoziť sa v monoposte F1. Takže...- uškrnul som sa na ňu.
-Prestaň mi kaziť radosť a zatvor oči,-
Fajn ide na mňa tak ako minule. Zložil som si ruky na prsia a čakal, čo spraví tento krát. Pocítil som jej parfum a ruky na mojej šiji. Pobozkala ma. Ruky som si rozpojil a silno ju objal. Po hodnej chvíli sa z môjho objatia vymanila, no bozkávať ma neprestala.
-Neotváraj oči,- zašepkala mi.
Poslušne som ich mal zatvorené a ona mi zatiaľ vložila niečo do ruky.
-Môžeš,- povedala.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
indifferentgirl
26. 2.febuára 2011 18:43
aaa... ja chcem ďalšiu časť
Napíš svoj komentár