K+B=VTL 33. diel

Minulá časť


---Kristína---

Ako som si mohla myslieť, že ho to poteší? Ako som v to mohla dúfať, že by šiel so mnou? Slzy mi stekali po lícach. Nerozumela som tomu. Myslela som si, že ma ľúbi, že ma zbožňuje a chce. A ja som mu chcela spraviť radosť za to, že je. Žeby som sa tak zmýlila? Príliš verila v tie krásne modré oči a úžasné bozky? Vzďaľovala som sa od neho, ale zväčšovala sa tým aj moja bolesť. Milovala som ho. Konečne som mu to povedala, hoci som to plánovala povedať romantickejšie, pokojnejšie, krajšie, tichšie... Čo na tom teraz záleží?
Celou cestou domov som sa zožierala týmito myšlienkami a uvažovala nad tým, čo som spravila zle. Večer som nemala na nič chuť, tak som skončila v posteli s knihou v ruke a pod paplónom už o ôsmej. Učiť som sa neučila a keď, tak len minimálne. Práve som bola začítaná tak silno, že keď mi začal zvoniť mobil až mnou trhlo. Pozrela som na display, hoci som tušila (dúfala), kto to môže byť. Mýlila som sa. Bol to Matt.
-Prosím?- zdvihla som.
-Ahoj,- povedal mi nejakým čudným hlasom.
-Čau. Čo by si potreboval?-
-Chcel by som sa ťa na niečo opýtať,- povedal.
-Počúvam,- zamračila som sa.
Šípila som niečo vážne. Lenže, čo by to mohlo byť?
-Vieš, je mi to blbé, ale.... plánuješ niekoho zobrať so sebou na Novarock?-
Och, no zbohom! Toto mi chýbalo! Čo mu teraz akože poviem?
-Myslíš niekoho alebo teba?- odpovedala som otázkou.
Najlepšia obrana je predsa útok.
-Ehm...- zabralo to, dostala som ho do rozpakov, -fajn, plánovala si tam zobrať mňa?-
-Ešte neviem, koho tam zoberiem,- zaklamala som.
Alebo vlastne, prečo by to mala byť lož? Bastian tam nechce ísť, tak môžem zobrať niekoho iného. Problém bol v tom, že som mu nechala lístok. Budem si ho musieť vypýtať späť, plánovala som.
-Ja by som s tebou šiel rád,- povedal.
-Budem na to myslieť,- snívaj ďalej, pomyslela som si.
-Tak fajn,- vzdychol si.
-Dobrú noc, Matt,- povedala som a zložila.
V noci som sa prehadzovala v posteli, lebo som myslela na Sebastiána. Keď som však pomyslela na to, že by som sa s ním mala zajtra stretnúť, žalúdok mi stiahlo ešte viac. Uliať som sa nemohla, lebo mama bola doma. Alebo, žeby som to zahrala na nevoľnosť?
Takmer mi to zožrala, ale povedala, že keď nemám teplotu, tak tam môžem ísť. Sakra! Vyšla som z domu a zapálila si cigu. Cítila som zadosťučinenie.
-Čau, Kris,- pozdravil sa mi Matt, lebo som ho stretla po ceste.
-Ahoj,-
-Deje sa niečo? Nejaká si smutná,- ustarostene na mňa pozrel.
-Ale nič,- zamumlala som.
-Fakt?- prešiel mi rukou po líci.
-Nie, nechaj ma tak, prosím ťa,- odtiahla som sa.
-Kris,-
Zazrela som po ňom a on zavrel ústa. V tej chvíli prešiel okolo Bastian s Timeou. Ona je pri ňom stále ako kliešť? Posmutnela som ešte viac.
V škole sme sa našťastie ani raz nestretli, hoci som cez každú prestávku so stiahnutým žalúdkom stretnutie očakávala. Po zazvonení o pol druhej som rezko vykročila domov. Prežila som to viac-menej bez ujmy na zdraví.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu