Teraz to bolo iné. Milovala som Blackridera... Bastiana. On bol to jediné, na čo som sa mohla sústrediť a na čo som sa aj sústredila. Sústredenosť sa mi v ten večer pomaly rozpúšťala v poldecákoch. Po siedmom som to prestala počítať. Zastavil ma až Matt, ktorý ma vytiahol z boxu von a zobral domov. Tam si ma „prebral“ brat a uložil do postele. Aspoň tak mi to referoval, na druhý deň ráno. Mala som strašnú opicu, tak som celý deň ležala doma. Mama tam našťastie nebola, takže som mala pokoj. Napoludnie som bola už relatívne v pohode, tak som si uvarila špagety a zaparkovala pred telkou. Okolo tretej sa doma zastavil aj Maťo, aby si zobral veci na tréning a pálil preč.
Po Simpsonovcoch som znovu zablúdila do kuchyne, aby som si zobrala misku s müsli. Keď som zatvárala chladničku ozval sa zvonček pri dverách. Pomalým tempom som sa z kuchyne presunula do chodby otvoriť dvere. Pred dverami stál Bastian. Ostala som omráčene stáť, pretože ma svojou krásou opantal.
-Ahoj,- usmial sa na mňa.
-Ahoj,- povedala som neisto.
-Prišiel som sa ti ospravedlniť,- pozeral sa mi rovno do očí a ja som nedokázala uhnúť pohľadom.
-Poď ďalej,- odstúpila som sa z dverí, aby mohol vojsť.
-Vďaka,-
Zaviedla som ho do obývačky a ponúkla mu niečo na pitie. Nervózne pokýval hlavou.
-A niečo na jedenie?- stála som pred ním.
-Kika,- stiahol ma za ruku k sebe na gauč.
Nedôverčivo som na neho pozrela.
-Beriem späť všetko, čo som predvčerom povedal,- pozrel sa mi do očí.
-Hm,-
-Prepáč, vyznelo to trochu ináč,-
-Trochu,- povedala som.
-Nechcel som ťa uraziť, rád by som tam šiel a ešte radšej s tebou, ale zdalo sa mi to pridrahé,- vzal si moju ruku do svojich dlaní.
-Fajn, to som nezvážila, že by ťa toto mohlo na tom iritovať,- podotkla som.
-A čo by ma malo na tom iritovať?- spýtal sa hneď.
Prečo sa musí chytiť na každý náznak irónie?
-Nič. Čakala som, že ťa to poteší,- pripomenula som mu, ako reagoval.
-Ach, Kika, ty to stále nechápeš,- vzdychol si.
-A čo nechápem? Či ťa hnevá to, že som ti ho dala ja, hoci ty si ho môžeš dovoliť?- zazrela som po ňom.
-Ty o voze a ja o koze,- chytil ma za ruku.
Pri každom jeho pohybe som cítila jeho vôňu, ktorá ma k nemu priťahovala a pri každom pohybe pier som ho túžila pobozkať. Čo sa to so mnou, dočerta, deje? Toto naozaj nie je normálne!
-Tak mi to vysvetli,- povedala som vzdorovito a snažila som sa sústrediť na to, čo hovorí a nie na to, ako pri tom pohybuje ústami, aký lesk majú jeho oči, či to, že ma stále drží za ruku.
Začal mi niečo rozprávať, ale nedokázala som sa na to sústrediť. Tváril sa tak vážne a sústredene, až ma to fascinovalo. Konečne som ho videla v jeho skutočnej póze a nie póze baliča. Upieral na mňa modré oči s rozšírenými zreničkami a súvisle pohyboval perami. Rukou, ktorou ma nedržal si občas prehrnul ofinu a zadíval sa na mňa.
Chytila som ho za spodný okraj trička a nahla sa k nemu. Už som mu nemohla odolať, nedokázala som sa naňho hnevať. A bolo to jednoduchšie ako som si myslela. Bozkávanie s ním mi pripadalo také... prirodzené.
Bastian sa odtiahol.
-Kika,- zašepkal.
-Ľúbiš ma?- spýtala som sa ho.
-Pravdaže ťa ľúbim,- povedal mi.
Bolo to stále fascinujúce, stále to rozprával s vážnou tvárou.
-Tak tam poď so mnou,- rukou som mu vošla do vlasov.
-A keď tam s tebou nepôjdem?- po prvýkrát sa uškrnul.
-Tak... ťa už nepobozkám,-
-Fajn, ty mňa nemusíš,- zasmial sa a rukou mu blúdil po stehnách.
-Ani tvoje nebudú platiť. Moje pery budú pre teba zakázané ovocie,-
-Ale to chutí predsa najlepšie,- naklonil sa ku mne a perami mi prešiel po sánke.
-Tak sa potom už nebudeme stretávať,- bolo jasné, že to znelo nepresvedčivo, pretože túžby v mojom hlase ma musela prezradiť. Nevidieť ho, by bol trest pre mňa a nie pre neho.
-Ty ma vydieraš,- znovu ma pobozkal na líce.
-Nie, na to poznám iné prostriedky,- vošla som mu rukou pod tričko.
-Akože ma budeš štekliť?-
-No možno,- zasmiala som sa,- alebo...- pohla som mu opaskom.
-Hej, to by šlo,- pritiahol si ma k sebe a tento krát ma pobozkal na ústa.
-Takže,- sadla som si naňho obkročmo,- ideš so mnou?-
-Ešte si to musím rozmyslieť,-
-Och, tak sa strč,- chcela som z neho zliezť, ale on ma potiahol za nohavice naspäť.
-Fajn, pôjdem s tebou...-
-Fajn,- potešila som sa.
-Ale pod jednou podmienkou,- povedal mi odhodlane.
-No, počúvam,- usadila som sa naňho.
-Odpovieš mi na pár otázok. Ale úprimne,- prikývla som.
-Kto je Dávid?- položil si ruky na môj zadok.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
hereiam
19. 3.marca 2011 22:27
juuuj...za toto ťa chválim...toto bola pekná časť
4
5
prídu mi ako prostriedok, ktorým najlepšie vyjadrím to, ako sa mi tvoje príbehy páčia
Napíš svoj komentár