-Kto je Dávid?- položil si ruky na môj zadok.
-Kamarát,-
-Čo s ním máš?- chytil ma za pútka, aby som mu nemohla ujsť.
-Ehm... nič,- povedala som.
-Vážne nič?-
-Kika,- pozrel sa mi do očí.
Ach, tak som mu nechcela klamať, no nemala som inú možnosť. Naozaj som mu to nemohla povedať, ako by to bol pochopil? Čo keby ma bol odhodil a nikdy viac by ma bol nechcel vidieť? Už som nedokázala fungovať bez jeho modrých očí a krásneho úsmevu.
Trhalo mi srdce, keď som sa mu vytrvalo pozerala do očí. No nemohla som sa pozrieť bokom, lebo by zistil, že niečo skrývam.
-Neveríš mi?- spýtala som sa ho.
-Neklameš mi?- spýtal sa on mňa.
-Nie. Je to len kamarát. Zoznámili sme sa na jednom koncerte a stali sa z nás dobrí priatelia. To je všetko,- neklamala som, len som niekoľko faktov zamlčala.
-Fajn,- povedal a pobozkal ma.
-Musím už ísť,- pustil ma a ja som z neho zišla dole.
-Som rád, že sme sa uzmierili,- povedal mi ešte, keď sme kráčali k dverám.
-Aj ja som rada. Takže ideš so mnou?- hodila som naňho pohľad a objala ho.
-Vyzerá to tak,- pokrčil plecami.
-Zase sa netvár, že to bude pre teba hrozné. Určite si celý nadržaný, že ma uvidíš v plavkách,-
-Tak to zase áno, neviem sa toho dočkať. A hlavne pohľadu na tvoj zadok,-
-Dúfam, že uvidím aj ja teba v nejakom letnom úbore,- podotkla som.
-Akože bez trička? No to bude závisieť od teba. Ak mi dovolíš vystaviť na obdiv moje úžasné vypracované telo,- zasmial sa.
-Chcem ho teraz,- zašepkala som.
-Teraz hneď?- chytil mi ruku a vošiel mi ňou pod svoje tričko.
Dovolil mi prechádzať po jeho hladkej pokožke. Bolo to také vzrušujúce. On mi rukou prechádzal po líci a tiež sa tváril... akosi inak. Bolo to niečo intímne, čo som doteraz ešte nezažila. A Bastian zrejme taktiež.
-Čau, Tinch! Nevedel som, že si tu. Prišiel si či odchádzaš?- počula som za sebou brata.
Ten si to vie načasovať!
-Čau, Maťo. Odchádzam, - uškrnul sa na mňa, zatiaľ čo ja som si nenápadne vytiahla ruku spod jeho trička.
-Ľúbim ťa,- vlepil mi rýchly bozk a vyšiel z domu.
Rýchlo som sa spamätala a zavrela za ním dvere.
-Chceš niečo jesť?- spýtal sa ma Maťo.
-Nie, už som jedla,- odpovedala som.
-Fajn, ako chceš,- mykol plecom a šiel do kuchyne.
Usmiala som sa a zamierila do svojej izby. Takže predsa len to bude krásne leto! Nevedela som sa dočkať júna. A bola som ešte šťastnejšia, keď som si uvedomila, že Bastian prišiel za mnou sám od seba, aby sa so mnou uzmieril. To hralo v tejto chvíli ten najdôležitejší moment.
Zvalila som sa do postele a zavrela oči. Okamžite som si pred sebou predstavila Sebastiána, bolo to už zvykom, že som naňho neustále myslela a nemienila som to meniť. Stále ma totižto nezačal nudiť. Moja predstava sa na mňa usmiala a potom ma pobozkala. Keď sa však odtiahol, bol to niekto iný. Dávid? Nechápala som. Usmial sa na mňa a mňa niečo zrazu bodlo pri srdci. Dávid sa odklonil a pohľad mi padol Bastiana, ktorý stál za ním. Otvoril ústa a niečo mi hovoril, no ja som ho nedokázala počuť. Chcela som mu niečo povedať, no nedali sa mi otvoriť ústa. Bastian kričal a rozhadzoval rukami až sa nakoniec otočil a odchádzal. Natiahla som k nemu nemo ruku a chcela som ísť za ním, ale Dávid ma chytil za bruchu a stiahol si ma opäť k sebe, aby ma začal bozkávať. Na to som sa prebudila. Porozhliadala som sa po izbe, aby som sa uistila, že som doma v bezpečí. Srdce mi bilo. Čo to, dočerta, malo byť? Môj strach zo stretnutia, čo má prebehnúť medzi Bastianom a Dávidom? Dúfam, že to nedopadne takto. Och...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
anussqqa
2. 4.apríla 2011 21:51
ale sme sa nacakali!!
6
väčšinou čítam 3 časti naraz lebo som tu neni moc často ale nevadí
a super že zajtra je pokračko
a super že zajtra je pokračko
7
@radkinsonline som rada
@anussqqa hej hej zajtra bude pokračko dlžím to
@tisko dôležité, že čítaš, tak sa mi to páči
@anussqqa hej hej zajtra bude pokračko dlžím to
@tisko dôležité, že čítaš, tak sa mi to páči
Napíš svoj komentár