K+B=VTL 39. diel

Minulá časť

---Kristína---

Bolo to celé čudné. Prečo by som sa mala hanbiť za to, s kým chodím? Veď je to na hlavu, ak sa im to nebude páčiť, tak ich pošlem do zadku. Ale prečo by sa im nemal páčiť? Za to, že sme ich ignorovali? Pekných a bohatých a futbalistov a kockáčov a barbinky a... a vlastne všetkých. Boli sme len my. Začínala som rozumieť Bastianovmu postoju, keď sme sa prvýkrát stretli. On si žiadne skupiny nevšimol, len my sme ich tak vnímali. Na druhej strane, my sme boli pre všetkých ostatných skupinka grázlov, takže sme si boli v škatuľkovaní viac-menej kvit. Ale skutočne by sa mi bol prihovoril, ak by ma nepoznal ako Kristen? Pochybujem. Asi sa ho na to opýtam, keď sa dnes stretneme. Aspoň v to dúfam, lebo večer nebol online. Možno toho mal veľa, alebo mu nešiel net. Zajtra mala byť sobota a v telke hlásili pekné počasie, tak by sme mohli niekam vypadnúť. Možno by mohol prevetrať crossku. Popri rozmýšľaní som jedla raňajky a nevnímala, čo do mňa hučí Maťo.
-Haló! Počúvaš ma?-
-Prepáč, nie. Čo chceš?- opýtala som sa ho.
-Že ma dnes do školy vezie kamoš, či ideš s nami, lebo máme voľné miesto,- povedal mi.
-Hmm, ak nebudem zavadzať, tak by som sa aj zviezla.-
Aspoň som nemusela šliapať sama a pešo. I keď chôdza mi nevadila. Treba raz za čas nohy aj šetriť.
-Hej, je tam jedno miesto vzadu, ale budeš sedieť medzi ďalšími dvoma chalanmi, ak ti to nevadí.- Pozrel na mňa.
-Ak ma nebudú chytať za kolená a čumieť na mňa, tak to prežijem,- poznamenala som sarkasticky.
Občas mi už s tou jeho bezpečnosťou liezol na nervy. Asi by som mu mala povedať, že tie pocity úzkosti už ustúpili, aj keď len v Bastianovej prítomnosti, a že sa toľko nemusí do toho starať, i keď stať sa môže hocičo.
-Neboj sa, sú v pohode,- povedal mi a zdvihol sa, aby odniesol riad do drezu.
-O desať minút po nás príde, tak si švihni, ak sa ešte chceš namaľovať a vyobliekať,- pripomenul mi.
Občas bol fakt ako otec. Aspoň nejaký, keď ani jeden rodič nebol doma. No mama za to nemohla. Za to mohol ten chlap, čo ma spravil a potom zdrhol.
-Dík, oci,- poznamenala som a on moju narážku ignoroval.

Keď som vystúpila z auta, chalani tam už stáli, tak som sa poďakovala za odvoz a zamierila k nim.
-Čau, Kris,- pozdravil ma Kubo, ostatní len pokývali hlavou.
-Čaute. Ciga?- Začala som hrabať po vreckách, no nevedela som ich nájsť. Asi ostali doma. Kubo mi ponúkol zo svojich a dal mi aj oheň.
-Vďaka, Kubko,- poďakovala som sa mu a pozrela po ostatných.
Boli nejakí mĺkvi. Zamračila som sa.
-Zomreli vám rybičky v akvárku alebo zdraželo pivo?- spýtala som sa ich.
-Nie,- odpovedal mi Kubo.
-Vyzerá to tak,- povedala som a zaregistrovala, že do školy kráča Timea, no bez doprovodu Sebastiána.
Niečo mi tu nesedelo. Dúfam, že sa mu nič nestalo.
-Kika, vieš,- ozval sa zase Kubo, zrejme bol dnešná obeť.
-Počúvam.- Zdvihla som zarazene obočie.
-Vieš, je mi to... je nám to blbé... ale... ty niekoho máš?- Dostal to nakoniec zo seba.
-Ako ste na to prišli?- Už len toto mi chýbalo!
-Už s nami nie si tak často, ako si bývala, na nete odpovedáš len stroho, si mysľou niekde inde, viac sa usmievaš...- povedal Kubo.
-Menej fajčíš,- dodal Lukáš.
-Stále sa po niekom obzeráš,- Kubo.
-Máš dva lístky na Novarock,- zakončil Matt.
Ou, bola som málo dôsledná. Už som sa z toho však nechcela vykrúcať. Aj tak by sa to boli dozvedeli a takto som mala jedinečnú príležitosť, že sa ma na to pýtali oni sami.
-Fajn, tak mám,- pripustila som.
Viditeľne im odľahlo. Až na Matta, ten zaťal päste. To sa dalo čakať, takže som sa robila, že som si to nevšimla.
-Okej,- usmial sa na mňa Kubo, -to sme radi. Dúfam, že je to niekto normálny.-
-A to bol dôvod, prečo ste sa tvárili ako na pohrebe?- Podozrievavo som prešla pohľadom po každom z nich.
-Mysleli sme, že sa na nás naštveš,- povedal Lukáš a pokrčil pri tom plecami.
-Ale to je kravina, prečo by som sa mala naštvať?- Pozrela som nervózne na nich.
-Len tak. Občas máš také výkyvy nálad,- povedal mi Matt.
Pozrela som naňho a on hodil ohorok na zem a zašliapol ho. Potom sa sám vybral smerom do školy. Ostatní sa na seba uškrnuli a ďalej to neriešili. To by som mala spraviť zrejme aj ja. Teraz sa musím sústrediť na to, čo je s Bastianom.

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu