-Fajn. Tak súhlasím. Len ma pusť,- zastenala som.
-Stále nechápem tú tvoju fóbiu z dotýkania sa,- pustil ma a ja som začala ľahšie dýchať.
-Tu ide skôr o dôveru k ostatným ľuďom,- povedala som.
-Ani mne neveríš?-
-Neviem. Na jednej strane áno a na druhej nie. Ešte sa tak nepoznáme,-
-Nepoznáme? Veď vieš o mne takmer všetko,- zasmial sa.
-Ale to je niečo iné,- chcela som mu povedať, že skôr verím ľuďom z virtuálneho sveta, ale to by ma poslal rovno na psychiatriu.
-Fajn, nerozumiem, ale to mi vysvetlíš až zajtra, lebo už teraz je tvoj brat zvedavý,- pozrel smerom nahor k nášmu domu.
-Debil. Ten si to dnes ešte odskáče,- zašomrala som a aj ja som sa ta pozrela.
-Nebuď k nemu taká hnusná. Je môj kapitán,- usmial sa.
-Nedal by ťa hrať?- poznamenala som.
-Nechcem to riskovať. Tak sa maj,- povedal a naklonil sa, že mi dá pusu.
-Radšej nie,- odklonila som sa.
-Fajn,- vzdychol si a strčil ruky do vreciek na nohaviciach.
-Maj sa,- povedal mi nakoniec.
-Čau,- otočila som sa na odchod a pozrela na brata, nenápadne skrytého za oknom.
Zabil by ma keby počul to „čau“. Už aj on mi dohováral, že by som si mala niekoho nájsť a nesedieť len doma. Či nebodaj v krčme medzi tými brontosaurami, ako volá mojich chalanov. Už som ho počula v hlave: Svet sa neskladá len zo Stana. Už sa konečne zobuď a realizuj, mama ťa nebude večne chovať. Máš všetko, za čím chalani šalejú a aj niečo na viac. Máš mňa. Tak sa neľutuj!
Hoci bol debo, mala som ho rada.
-Bastian? Ďakujem za dnešok,- zakričala som za ním a on sa otočil.
-Niet zač,- zakýval mi a ja som sa konečne pobrala domov.
Celú noc som v posteli strávila prehadzovaním. Niečo vo mne sa hýbalo. A nebola to večera. I keď so žalúdkom to spojené bolo. Obávala som sa toho najhoršieho.
Žeby som sa zamilovala?
Táto otázka ostávala otvorená. Nemohla som sa predsa zaľúbiť do chlapca, ktorého neznášam a ktorého som poznala len z internetu.
Nemohla som sa zaľúbiť do najkrajšieho chalana zo školy.
Nemohla som sa zaľúbiť do futbalistu.
Nemohla som sa zaľúbiť do bratovho kamoša.
Nemohla som sa zaľúbiť do človeka, ktorý bol mojím opakom.
Nemohla som sa zaľúbiť do chlapca, ktorý mi zakazoval fajčiť.
Nemohla, nemohla, nemohla ...
Len jedna vec mohla a aj vyvracala toto všetko.
Presne toto isté som cítila pri Stanovi...
Nasledujúce ráno som vstala zbitá ako pes, no bolo to lepšie ako to zožieranie sa počas celej noci. Pobrala som sa do kúpeľne a umyla sa. Dnes som nemala chuť na make up. Dala som si len špirálu na oči a lesk na pery. Vlasy som si stiahla do gumičky. Natiahla som na seba tričko s logom skupiny Stone Sour, lebo dnes som mala chuť provokovať školníka a zástupkyňu, a zo skrine som vytiahla čierne bermudy, súčasť žiackej uniformy. Biele nohy som mala odhalené, ale len pre seba, lebo do školy som chodila v kanadách.
-Deje sa niečo?- spýtala sa ma mama v kuchyni, keď ma zbadala a hodila na mňa ustaraný pohľad.
-Nie, prečo?- pokrčila som obočie.
-Neviem, vyzeráš... inak,- povedala a mykla plecom.
-Hm. Bré ráno,- vbehol do kuchyne aj môj brat.
Trochu sa zasekol, no potom sa uškrnul a sadol si za stôl. Nechápavo som pokrútila hlavou a sadla si oproti. Raňajky prebehli už bez ďalších problémov a pripomienok.
************************************************************
Pardón, bola som štúdijne vyťažená, zajtra alebo napozajtra bude pokračko
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sexybabe
29. 10.októbra 2010 23:40
pokračko!
5
Napíš svoj komentár