Princezná Sofia, alebo pokus o poviedku na pokračko- 1. diel

Nadhvihla som si sukňu a vystúpila po schodoch.
Mohutný a dunivý hlas sa rozliehal po celej miestnosti. Oznámil môj príchod:
-Vchádza princezná Sofia, dcéra francúzskeho kráľa Ľudovíta XVII. a kráľovnej Márie Antoinetty!-

Vošla som do dverí a oslepilo ma svetlo, ktoré dopadalo z veľkého skleneného lustra nad parketom.
Nádherné nezábudkovo modré šaty žiarili a upútavali pozornosť každej osoby v miestnosti.

Zišla som dolu a pobrala som sa sadnúť si k mame a otcovi. Cestou sa mi prihovárali rôzni vzácni hostia, zdravili ma a skladali poklony. Nebola som na to ešte celkom zvyknutá, ale už som vedela ako mám konverzovať. Zvyčajne som len poďakovala za kompliment a popriala príjemný večer.
Keď som sa konečne dostala k mame a otcovi, uklonila som sa a sadla som si k maman.

-Sofia, dnes si prenádherná,- povedala maman nadšene. Aj ona vyzerala úžasne. Červené hodvábne šaty zvýrazňovali jej krivky, na krku mala nádherný šperk- Habsburgské slnko- ktoré kedysi dostala od svojej mamy, Márie Terézie, pred tým ako sa vydala za Ľudovíta a stala sa francúzskou kráľovnou.
-Ďakujem mama, aj vy vyzeráte dnes nádherne. Zatienili ste všetky prítomné dámy,- povedala som uznanlivo.
-Stáva sa s teba hotová dáma, ktorá sa vie už aj inteligetne vyjadrovať,- povedala mama so smiechom.
-No nie Ľudovít?- otočila sa na kráľa.
-Čo? Áno máš pravdu. Súca na vydaj,- povedal neprítomne otec a zamračene pozeral na hostí.
-Nezačínajte s tým znova otec!- povedala som ešte kľudne, lebo toto bol hlavný problém.

Vydaj. Nakoľko mám už 16 rokov, moji drahí rodičia sa domnievajú, že sa idem vydávať.
"Veď všetky dievčatá v tvojom veku sa už vydávajú. Aj ja som sa vydávala v šestnástich," povedala mi raz maman.
"Ale ja sa nechcem, vydávať!" oponovala som, "nie je tu žiadny chlapec, ktorý by bol aspoň trochu inteligentný a páčil sa mi."
"Tak ti nájdeme ženícha, to nie je problém. Čo povieš na takého princa z Anglie? Treba nejako spečatiť náš mier, a toto by bol najvhodnejší akt,- zapojil sa do debaty môj otec.
"Jasné, čo som ja nejaká vec? A navyše princ Henrich, je záletný. Ja takého nechcem, namýšľa si, že zjedol všetku múdrosť sveta," odfrkla som.
"Ak ma ospravedlníte tak odchádzam, nemienim sa baviť o veciach , s ktorými nesúhlasím. A nevydám sa za nikoho, koho nebudem, ľúbiť," ukončila som debatu, čo si v žiadnom prípade nik nesmel dovoliť, lebo debata bola ukončená len vtedy, ak to považoval kráľ za vhodné. Lenže ja som bola kráľovská dcéra, teda princezná, a bola som svojprávna

-Ja len, že tento ples sa koná na tvoju počesť a boli sem pozvaní skoro všetci princovia, ktorí by mohli byť tvoji potenciálni partneri,- povedal znudene.
-A ja som povedala, že mi nik nie je sympatický na toľko aby sa stal mojím manželom,- kontrovala som,- i keď si to cením, že ste vynaložili toľkú námahu a pozvali sem toľko... "princov", síce bez môjho súhlasu,- zámerne som zdôraznila poslednú vetu.
-Ale Sofi, hádam si dakoho vybereš,- povedala mama a vystrela sa.
-O tom dosť pochy...- chcela som povedať, no moju pozornosť upútalo niečo iné.

Do miestnosti vkročil on...

To be continued

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu