Do miestnosti práve vstúpil chlapec, ktorý sa hneď na prvý pohľad odlišoval od ostatných. Postavu mal vysokú a driečnu. Mal polodlhé čierne vlasy a tmavšiu, opálenú pokožku. Ako som si ho všimla ja, tak aj ostatné prítomné dámy. To bolo pochopiteľné.

Môj krásny neznámy sa poobzeral po miestnosti, prišiel za lordom Chambertinom a niečo mu povedal. Chambertin ho vypočul a potom mu niečo povedal. Neznámy len prikývol a vydal sa naprieč davom smerom ku mne, teda k nám.

Zastal pred mojím otcom a hlboko sa poklonil.
-Vaša výsosť, nesiem Vám odkaz od anglického princa Henricha,- povedal anjelským hlasom.
Dovtedy som si myslela, že nemôže existovať nik, kto by ma bol zaujal. No teraz stál predomnou. Stelesnená dokonalosť.
-Počúvam,- narovnal sa otec.
-Princ sa hlboko ospravedlňuje, že nemôže prísť, lebo ho zastihli udalosti, ktoré sa týkajú jeho mamy. A zároveň,- otočil sa smerom ku mne,- nechal srdečne pozdravovať princeznú Sofiu,- usmial sa na mňa, a pri tom odhalil rad dokonale bielych zubov.

Vznášala som sa v siedmom nebi. Ani neviem, ale zrazu som sa ocitla vonku, kde som sedela na lavičke.
-Môžem si prisadnúť?- ozval sa pri mne hlas, ktorý ma prerušil v mojom prúde myšlienok. Hlas patril neznámemu.
-Áno,- odpovedala som krátko, lebo na viac som sa nezmohla.
-Princ mi hovoril, že ste nádherná, ale nevedel som, že až takto,- začal.
-Ďakujem,-usmiala som,-ak smiem vedieť, kto ste?-
-Volám sa sir Barnaby Fritzpatrick,- odpovedal a uklonil sa.
-Teší ma sir Barnaby,- povedala som a pozrela som sa mu do očí.
Mal ich zelené. Asi najkrajšie oči aké som kedy videla. Teraz som už vedela, že som po uši zaľúbená.

-Aj mňa nesmierne teší,-povedal Barnaby, chytil mi ruku a zľahka ju pobozkal. Telom mi prebehla triaška.
-Tak sir,- povedala som, keď som sa spamätala,- vy ste princov sluha?
-No ani nie, drahá princezná, som jeho najbližší poradca a pomocník by sa dalo povedať,- držal ma stále za ruku, no ja som neprotestovala.
-Takže dôležitá úloha čo?- podpichla som ho.
-No a veľmi.Zastupujem ho v mnohých veciach a na cestách. Síce nemám rád keď musím odcestovať, no dnes,- odmlčal sa a na perách pohrával stále ten istý úsmev.
Nemohla som od nich odtrhnúť pohľad.

Nestihla som sa spamätať a naše pery sa spojili. Bola to tá najkrajšia chvíľa v mojom živote. Bozkával úžasne. Tak nežne.
Nikdy som neverila na lásku na prvý pohľad, no sama som ju zažila.

To be continued

 Blog
Komentuj
 fotka
jessie  3. 11. 2007 00:37
mno konečne som sa k tomu dostala a vyzerá to nádejne tak som zvedavá na pokračovanie
Napíš svoj komentár