Princezná Sofia, alebo pokus o poviedku na pokračko- 3. diel

Na druhé ráno ma prišla zobudiť moja komorná Amélia. No ja som celú noc nespala. Stále som musela myslieť na môjho "princa" sira Barnabyho.
Pri obliekaní som bola nezvyčajne ticho, čo si všimla aj Amélia.
-Je vám niečo princezná? Zdáte sa byť tichá, a dnes ste ani neprotestovali proti korzetu,- usmiala sa.
-Nie, nie je. Ja som len taká šťastná,- povedala som nadšene.
-Veď vidím. Drahá moja, aj by som vám to priala, lenže táto láska vám neprinesie šťastie,- povedala pomaly Amélia a šnurovala mi korzet.
-Prečo nie?- prekvapene som sa na ňu pozrela.
-Lebo on je, ako by som to slušne povedala. On nie je z tej vrstvy ako ste vy,- povedala opatrne.
-No jasné. V tejto dobe je dôležité postavenie. Zabudla som. Musím sa vydať za dákeho nudného princa pre dobro krajiny,- vzdychla som si.

Po zbytok dňa som uvažovala. Nemohla som naňho len tak zabudnúť. Na tie zelené oči... nežné ruky.... veselý úsmev... mäkké pery. To sa proste nedá.

Večer sme sa mali stretnúť pri fontáne. Barnaby mi poslal odkaz. Celá natešená som sa nemohla dočkať, kedy ho uvidím. Po večeri som sa vybrala na dohodnuté miesto. Stál tam a opieral sa o sochu, ktorá bola v záhradnom parku. Keď ma zbadal prichádzať, usmial sa a vyšiel mi naproti.
-Som rád, že ste prišla,- pobozkal mi ruku, ktorú som k nemu vystrela.
-Nemala som na výber,- usmiala som sa.
-Smiem vás niekam pozvať?-nenechal sa vyviesť z miery a opýtal sa.
-Podľa toho kam,-
-Len tak sa poprechádzať, priateľsky sa porozprávať a tak,-
-Keď priateľsky, v tom prípade môžte,- súhlasila som.

Ponúkol mi ruku a ja som prijala. Boli sme sa prejsť po celom parku a nakoniec sme si sadli na lavičku, čo najďalej od ostatných prechádzajúcich sa. Pozornosť sme budili už teraz veľkú.

-Ako sa vám to pozdávalo?- spýtal sa ma Barnaby po usadení.
-Bolo to celkom príjemné. Ďakujem za pozvanie,- povedala som úprimne.
-Tak nebudete proti ak vás pozvem ešte raz? Napríklad zajtra...,-
-Rada by som prišla,- odvetila som sklamane,- ale zajtra má prísť španielský princ.-
-Aha, no tak ale niekedy si vás pre seba možno uchmatnem,- zažartoval, no bolo vidieť, že je trošku sklamaný.
-Sľubujem, že si na vás nájdem čas,- usmiala som sa.
-To budem rád,- povedal.
-Asi by som už mala ísť,- postavila som sa.
-Smiem vás odprevadiť?- postavil sa aj on.
-Vy smiete všetko,- povedala som.
-Naozaj?- potmehúdsky sa usmial,- aj vás pobozkať na dobrú noc?-
-Ak chcete,- povedala som,- ja nebudem proti.-

To be continued

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu