Bolo raz jedno dievča, a to nenávidelo svoj život.
Mama jej zomrela keď mala tri roky, a otec ju nechápal. Chlapec ktorého milovala ju podviedol s inou. Cítila sa sama a opustená, nevládala ísť ďalej. Svoj život vnímala ako temnotu v ktorej sa stratila. Nedokázala sa usmiať ba ani to trochu naznačiť, jediné čo dokázala bolo trpieť. Raz to na ňu už doľahlo, nevládala ďalej uniesť to trápenie.
Bála sa čo sa stane keď to neukončí. A tak pod vplyvom trápenia a neskrotnej bolesti
Ktorá jej srdce trhala, vošla do kúpelne a ľahla si nahá do vane. Pomaly si vzala do rúk
Žiletku a s úplnou istotou a prianim zomrieť si podrezala žili. Cítila ako pomaly upadá do mdlôb a ubúda jej bolesť a znižuje sa trápenie. Jej duša už telo opustila. Keď otec došiel domou a vošiel do kúpelne neveril vlastným očiam. Svoju jedinú dcéru videl nahú vo vani, naplnenú krvou. Od toho čo videl sa nervovo zrútil a nikto mu odvtedy nevedel pomôcť.
Ten chlapec ktorého najviac milovala, sa nedokázal z toho spamätať . dával si za to vinu
A nedokázal sa vrátiť do bežného života. To dievča malo krásny pohreb, všade boli rozhádzané lupienky ruží a keď spúšťali truhlu každý jej tam hodil jednu vyschnutú ružu. A niekto jej blízky povedal: ,, Tak ako vyschli tieto ruže z krásy, tak vyschol tvoj život z bolesti.“ Každý plakal a keď dali náhrobný kameň s jej menom, málokto si všimol že na ňom je malým písmom vytesané :,, Zobuď ma až zomriem!“ A tak vyhasol život jedného dievčaťa, ktoré nevládalo niesť svoje bremená. A rozhodlo sa odísť za svojou mamou, tam kde môžu byť spolu
tto som pislala ked este som poznala jedno dievca ktore premyslalao o smrti kazdy den ale nikdy to neurobila a za to som jej vdacna.....teraz uz neviem kde je a ako sa ma ale verim ze zije taka ako vzdy chcela
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.