Pamätám sa na ten deň,ako by to bolo včera, bol to presne 17.august,vonku bolo krásne ,no pre mňa obyčajné počasie,hlava mi lietala úplne niekde inde,no nakoniec som sa prehovorila na návštevu u kamošky,Kamoška sa chystala na párty ,na ktorú som bola pozvaná aj ja ale mne sa vôbec ísť nechcelo....Nakoniec pri odprevádzaní kamarátky ma kamaráti presvedčili aby som šla len na chvíľku.Som typ dievčaťa ,ktorý dva krat netreba prehovárať.Myslela som si,že moje pôsobenie na párty bude trvať maximálne dve-tri hodinky.No všetko sa zvrtlo,nakoniec som sa dostala domov o 5tej nad ránom.Príchod domov ale aj cesta bol veľmi zaujímavý zážitok..Veď asi si to viete predstaviť ,keď ráno po dvoch hodinách spánku otvoríte oči a máte pocit,že vám hlavou prechádza minimálne 5 vlakov,v žalúdku pocit prázdnoty ale je veliky strach naplniť ho.... Postupne som sa z tejto opice prebrala ,ako každý z nás No v hlave mi utkvel jeden chalan.Jediné čo som vedela bolo,že sa volal Martin a je z BA všetci počas žúrky sme ho oslovovali MaťkoKubko,a to mi asi tak najvjac utkvelo v pamäti.Ničím odlišný chlapec od tých ostatných,tak prečo som práve na ňho putovala všetky moje myšlienky?No uzavrela som tým,že to všetko aj tak nemá zmysel,veď on žije iným životom ako ja,a predsa vzťah na dialku neexistuje.Po čase som chcela kontakt na všetkých tých troch chalanov ktorý tam boli.Veď keď bude nuda tak pokecáme Kamarát mi dal ICQ čisla,a ja som neváhala a pridala si ich do zoznamu kontaktov. .....Paradox na tom bol ten,že obaja xalani si ma pridali no chýbal jeden ,a bol to práve Maťko...Týždeň ubehol,a ja pri "upratovaní" v kontakt liste,som si povedala,že skúsim tu autorizáciu ešte raz,a zrazu sa to objavilo ,tabulka s nápisom Jaka is online stuck_out_tongue:oteší človeka.Tak sme si začali písať,stali sa z nás fajn kamoši,no aspoň ja som to tak brala Nepamtám si presne dátum dňa kedy sme si začali písať,ale viem,že na druhý deň išiel k sesternici na návštevu.Mne bolo jasné,že celý deň bude mimo internetu.Tak sme sa teda rozlučili...No čo čert nechcel nedalo mi to pokoja,zistila som si jeho číslo,a utekala cez celé mesto nabiť si kredit aby som mu mohla napísať...Po mojej správe mi zapípala smska . Od neho. Bol veľmi prekvapený že mu píšem. No celé som to brala skôr ako žartík Dni ubiehali,rozhovory boli stále dlhšie a dlhšie ,a keď som naliehala aby sme sa stretli,povedal že môžme.Bolo to presne 27.9.2007,celý deň som bola nepokojná,aj keď som si myslela,že vlastne o nič nejde,Veď taký xalan ako je on by sa určite na mňa nikdy nepozrel inak ako na kamarátku...Deň prešiel rýchlo,a ja som sa začala chystať....Vonku strašne pršalo,ale ani to ma neodradilo ísť za ním a vidieť ho.Nebol mi ľahostajný,to nie.No nemyslela som si ,že to bude mať pokračovanie...Stretli sme sa o 17:00.čakal ma na stanici celý netrpezlivý,ja som bola nervózna ,až príliš.Večer bol fajn,no ja som sa mu nevedela pozrieť ani do očí od hamby.Prišiel čas rozlúčiť sa Nie nebol ani bozk,len pusa na líčko,a to mi ešte viac potvrdzovalo že ho chcem ,no myslela som si,že ho nikdy mať nebudem...Posledné jeho slová zneli úfam,že si to zopakujeme...Keď som prišla domov,na nič iné som nevedela myslieť,len na ňho ,ale stále som cítila veľmi malú šancu.Nasledovalo ďalšie stretnutie, ondelok,9 hodín ráno,a ja som sa dotackala do Ba za ním na rannú kávičku bolo to 1. októbra ,netrvala síce dlho ale bolo to super,Nikdy nezabudnem Nasledovalo ďalšie a ďalšie stretnutie .V jeden krásny večer som si prvý krát pri ňom žačala byť istá,aj keď pochybnosti boli stále.Stretávali sme sa často,a aj keď som to presne nevedela bolo mi jasné,že sme pár.Vytvorili sme ho tak prirodzene a tak bezhlavo,že ani nikto z nás podľa mňa do dnes presne nevie ,kedy to medzi nami tak najviac zaiskrilo,Dnes je 30.3.2008, o dva dni oslavujeme pol roka spoločného vzťahu.Vzťahu plného lásky,nehy,zábavy ale i obáv,že jeden z nás príde o toho druhého,aj to patrí k vzťahu,no niekedy by sme si to mohli obaja odpustiť,veď nemôžeme myslieť na to ako o seba prídeme ,bola by som rada keby sme skôr mysleli na to,čo v budúcnosti spolu plánujeme Hej ,je pravda že sme ešte mladí,možno očarení tou krásnou láskou,ale istotne sme obaja zamilovaní,zamilovaní tak neskutočne,že si bez toho druhého svet nevieme predstaviť....


Týmto by som chcela poďakovať mojmu Maťuškovi,že je pri mne stále keď to potrebujem,že je ochotný so mnou zdielať jednu posteľ aj keď je úzka,že sa ma snaží podržať vo chvíľach keď mi je do plaču..ďakujem mu za to ,že ma miluje a robí ma šťastnou.....


Milujem ťa,a navždy budem...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár