Priateľstvo.....

Vo svojom, zatiaľ pomerne krátkom 15-ročnom živote, som stretla už mnoho ľudí. Niektorí ním len prešli ale iní sú v ňom až dodnes. Pomáhajú mi, keď si neviem rady a rozosmievajú ma, keď je mi do plaču. A viete, ako sa hovorí takým ľuďom, ktorí prídu, keď všetci ostatní odišli? Sú to jednoducho PRIATELIA. Je veľmi ťažké nájsť ozajstných priateľov, takých čo stoja zato, pretože tí sú najvzácnejší. Nie každý je priateľ, kto sa veselo tvári, aj keď to tak často vyzerá. Už mnohokrát sa mi stalo, že som sa práve v takých ľuďoch sklamala. Vždy keď si to uvedomím, objaví sa mi v myšlienkach jedna otázka: Ako spoznám, ktorý priateľ je ozajstný? Častokrát rozmýšľam o zmysle priateľstva a vždy prídem na jedno a to isté. A viete načo? Nato, že bez priateľov by bol život nudný a nezaujímavý. V živote si treba dávať pozor na mnoho vecí a jednou z nich je aj to, aby sme aj my niekomu boli dobrým priateľom a aby sme nikdy neublížili, pretože priateľstvo je veľmi tenká niť a keď sa roztrhne , zviazať sa síce dá, ale uzol ten zostane navždy!

V tomto príbehu by som chcela vyrozprávať doterajšie priateľstvo dvoch dievčat,ktoré pred pätnástimi rokmi ešte spinkali v plienkach a hrali sa s hŕkalkami dnes sú z nich najlepšie priateľky.Možno sa pýtate ako sa to všetko udialo tak ja vám to teraz vyrozprávam.
Všetko sa to začalo pred tromi rokmi...Možno to bola náhoda a možno osud.Boli to obyčajné spolužiačky Laura a Viki,mysleli si že sú totálne odlišné.Raz za čas spolu prehodili pár slov .Nikdy by si nepomysleli že z nich budú priateľky na život a na smrť.Celé krásne priateľstvo sa začalo úplne nevinne,boli to stretávky na fare pretože sa obe pripravovali na birmovku a kedže bývali od seba nie ani blízko ale nie ani ďaleko začali chodievať spolu domov.Vďaka birmovke sa lepšie spoznali a ich rozhovorili boli čo raz intenzivnejšie každým dňom.Našli si spoločné záľuby.Ich stretnutia boli stále intenzívnejšie a ich rozhovory sa neuskutočňovali len v škole ale ja mimo nej.Prišli na to že majú toho veľa spoločného.Začali spolu chodiť von,navštevovať jedna druhú a vždy sa mali o čom porozprávať.Chodili spolu ráno do školy i zo školy.Lauru poznali už aj Vikinini rodičia a naopak to bolo tiež.Boli si navzájom sympatický a obe pociťovali že to nieje len obyčajné kamarátstvo.Potom nastalo ich prvé odlúčenie kedže boli prázdniny.Laura šla do Tatier a Viki šla k babke.Obe si cez toto odlúčenie uvedomili že pre seba niečo znamenajú a chcú ostať kamarátkami.Ich priateľstvo bolo skvelé.Tie prázdniny im prospeli pretože ich priateľstvo sa strašne upevnilo.Začali zažívať spolu prvé zážitky ale aj sklamania.Aj ke´d medzi nimi niekedy nastali nedorozumenia ale vždy sa všetko vyjasnilo.Ich priateľstvo to nepokazilo a stále pri sebe stáli a boli si vždy čim ďalším dvom pevnejšie a silnejšie.Stáli pri sebe a pomáhali si a pomáhajú až dodnes stoja pri sebe a po týchto troch rokoch ich môžeme nazvať najlepšími priateľkami prežili spolu aj to dobré i zlé.
Na záver by som vám chcela povedať že tento príbeh je skutoční stačí ak si len vymeníte mená a tí ktorý ma už dobre poznáte viete,že v tomto príbehu som opísala moje krásne 3 ročné priateťstvo s mojou najlepšiou kamarátkou Karin.A môžem povedať že aj keď nás teraz rozdelila stredná škola viem že naše priateľstvo to len upevní a posilní.Aj keď tu teraz Karin s nami nieje a vy ju nepoznáte tak dobre ako ja.Chcela by som jej aj možno týmto slohom ktorý si určite prečíta vyjadriť moje úprimné ĎAKUJEM za priateľstvo ktoré sme spolu prežili počas krásnych troch rokov a prežijeme ešte dúfam dlho.A ešte niečo priateľstvo je úžastná vec ak ste to nezažili môžete ľutovať,ja vám môžem z vlastnej skúsenosti povedať že je to ten najsamlejší pocit a myslím si že niekedy aj prevyšuje lásku ale o tom až inokedy....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu