Blog len pre teba, dúfam že si tieto slova zapamätáš .

Keď si si spravil nick aby si ma tu mohol pozerať , tak dúfam že si dáš námahu prečítať si aj toto .
A viem že sa ti nepáči že som vulgárna. A som .
A viem že sa ti nepáči moja nová profilovka . A stále ju tu mám.
__________________________________________________________
Povedal si že ma nenecháš v byte samú.
Ten byt ktorý bol kedysi mojím domovom .
Povedal si že si sa na mňa chcel vykašlať už dávno .
Nech sa páči, ja už ti otravovať život nebudem .
Ešte včera večer si povedal aká dokážem byť milá .
Áno dokážem, keď sa snažím aby bolo všetko podla tvojích predstáv , aby som nepovedala nič nevhodné.

Daj preč to všetko čo ťa tak dusí .
Daj preč .
To všetko, čo preč ísť musí .
Von.
Tak daj to von .
Všetko .


Och, chcela by som aj ja zažiť takú lásku že sa kvôli nej vzdám všetkého.
Lebo , koho máte okrem seba ?
Koho ?
Je mi jasné že dneska po tom ako som odišla, si povedal že do toho bytu už nevkročím .
Kedysi som tam mala ja svoj domov do ktorého sme ťa prijali, áno my všetci .
Teraz je to tvoj byt zrejme, máš tam oblečenie, CD-čka , nábytok a knižky .

Niekde v nás stále dýcha ,
Bolesť a nenávisť odkrytá zo zlých dní .
Niekde v nás stále dýcha ,
Strach ktorí bráni nám veriť vo vlastné sny .


Že mi povieš že v mojich blogoch sú samé klamstvá.
Že nerobím nič iné len klamem .
A ľutujem sa .
To ma už nebolí.
Že so mnou nikto nevydrží a nikto ma nemá rád.
Že na všetkých som odporná , a kričím .
Áno, živila som svoju nenávisť voči ľudom tu sama v tomto byte .
Neviem sa teraz správať inak, nikto sa so mňa nesnažil vykresať človeka.

Jazvy na tele a jazvy na duši .
V tebe to stále je to nikto netuší .
Keď slzy nestačia a bolesť bráni žiť .
Daj to preč zo seba .
Tak skús to pochopiť .

Nie, ty nevieš.
Nevieš ako som sa cítila.
Nevieš že ani toľko rokov som sa cez to ešte nedostala.
Nevieš ako mi chýba dotyk.
Tak prečo ma stále súdiš ?
Prečo ma súdiš bez toho aby si sa pozeral na seba ?
Neviem prečo ma bolia slová od teba najviac.

Koľko váži jedna slza ?

Myslela som si že je mi najlepšie u vás.
Máte útulný byt .
Máte plnú chladničku.
Stolný futbal.
Kopec čajov .
Ja mám poloprázdny byt.
Niekedy nemáme nič v chladničke.
A asi len 2 vrecúška čierneho čaju .
Ale toto je môj domov.
Tu sa cítim doma .
A ver že ma to všetko mrzí.
Teraz keď už zlosť odišla.
A to neznamená že nie som rada že si s mamou, je šťastná.

Ale už nie, neprosím .
Zbohom, od hlúpeho decka čo sa tak podobalo na svojho otca .

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu