Poznáte ten pocit keď sa máte komu konečne zdôveriť a nevypadne z vás ani slovo ?
Poznáte ten pocit keď chcete radu ale ani jedna sa vám nepáči lebo to nie je to čo ste chceli počuť?
Poznáte ten pocit keď sa dostanete do toho momentu keď viete že neovládate situáciu ale situácia ovláda vás ?
Tak v tom momente ste pocítili bod tohto hlúpeho pocitu všetkých pocitov .
A zožiera ma to . Pohlcuje to celé moje vnútro a trhá na maličké kúsky. Bola som dravá zver ktorá sa zmenila na mláďa čo nevie vzlietnuť z hniezda. Bola som nad vecou a vec sa teraz ocitá nado mnou .
Nepáči sa mi ako som sa zauzlila do situácie.
Nepáči sa mi keď neviem myšlienky rozuzliť a usporiadať do vety .
Možno sa nepáčim ja vám .
Možno sa nepáčite vy mne.
Vonku prší. Alebo len chcem aby pršalo?
V duši mám hurikán a každou myšlienkou sa mi v očiach obnovujú kvapky sĺz.
Nechcela som to takto , malo to dopadnúť inak .
Ja poznám túto hru, ja mám svoje pravidlá .
Nesmieš to hrať so mnou !
Nesmieš to vyhrať!
Mal si byť môj otrok. Porušil si pravidlá.
Teraz som ja tvoj psík priviazaný o strom .
Už viem prečo ma nechcú počúvať. Mám sprosté prirovnania .
Mám sprosté myšlienkove pochody. Možno som sprostá ja keď som sa do tohto zamotala .
Bola som presvedčená že vždy dostanem to čo chcem .
A chcela som vždy ten najťažší cieľ.
A vždy som ho dosiahla.
A vždy ma to prestalo v tom okamihu baviť .
Teraz som si nie istá. Mám pochybnosti či je to tento krát podľa mojich predstáv.
Tento krát tu nie sú prekážky čo by mi v tom bránili.
Tento krát som si nie istá či chcem o to prísť.
Tento krát nechcem zahodiť svoju hračku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
moouselet
31. 10.októbra 2011 21:50
zvláštnym spôsobom mám pocit, že ťa úplne chápem. Tiež som na tom podobne.
Napíš svoj komentár