Kam dojdeš za rok .

28 Tých istých tvári 3 mesiace .

Každý deň na teba kukajú ako na výstavnú kobylu a pre deti bývajúce v okolitých domoch si atrakcia za ktorú by si boli ochotný platiť , len aby do teba mohli hodiť pár hnilých jabĺk.
Personál ma nemá rád lebo sa neusmievam .
Personál ma nemá rád lebo sa tvárim ako zdochnutý pes.
Keď ešte takto vzdialený ľudia , ktorým platia za falošný záujem o moju osobu , ma odsudzujú kto je potom normálny bez predsudkov ?

Presne takto pred 365 dňami som bola v ústave .
Cítila som sa ako bezdomovec , celé dni v teplákoch ,žiadna úprava telesnej schránky , žiadny okolitý svet .
Bála som sa .
Chcela som ísť niekam nevedela som kam , nemala som jasnú predstavu malo to byť len miesto kde ma majú ľudia radi .

_________________________________________________________________


Prešla som 365 dní ďalej .
Kráčala som medzi predstavami o šťastí a falošou zakrývanou milými úsmevmi .
A teraz som tu .
Mám zmoknuté vlasy , je mi zima a na parkovisku sa pretŕčajú individuá ktoré zakrývajú svoju identitu za bongo a flašu vína .
Ruky ti podávajú bratia ktorý sa ti usmievajú do tváre a želajú si nech do rána zomrieš.
Mne na tom nezáležalo .
Vnímala som len pohľad dvoch očí , z ktorých som nevedela vyčítať pocity .
Nevedela som či je to strach , očakávanie alebo smútok .
Nezáležalo mi na ničom , len aby som v nich videla pokoj .
Za tých 365 dní mi prestalo záležať v tú chvíľu na všetkom .
Pokoj v očiach osoby ktorú poznám 2 týždne .


A potom.......
Boli na chvíľku šťastné .
Po tom všetkom som bola šťastná aj ja .
Šťastná že môžem byť s osobou ktorú milujem .
Ktorá miluje mňa.
A s párom očí v ktorých bol na pár hodín pokoj .
Noc ktorá nás vytrhla z časopriestoru a svet sa zastavil .
Počula som svoj úprimný smiech . Konečne
Bola som s ľuďmi ktorý má majú radi tak isto ako ja ich . Konečne
Pred ktorými si nemusím nasadzovať masku . konečne
2 rožky a pali paštéka .
Tesco voda za 25 centov do ktorej vo výrobe našťali .
Tma, smiech a nočné rozhovory.
Tam ma posunulo tých 365 dní .

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu