Taký jeden dosť dojebkano fajnovučký večer s Nessim .
Začalo sa to asi tým že bolo niečo pred Vianocami alebo po Vianociach a Nessi nemá s kým húliť.
Napíše Paťke.
Po 15 minútovom rozhovore či je kredit s y alebo i (mimochodom je tu aj blog o mojej jebnutosti A.K.A. neviem čo od schiza z čoho som mala 10 minút asi traumu keďže všetci zhodnotili aká som jebnutá ) no a uzavreli sme to tým že sa stretneme pri vodnom.
Nessi ma bude čakať .
Nessi meškal.
Nessi ma vedie na cintorín.
Že tam je bongo.
Navarí si .
Navarí mne.
Presne v tom okamihu ako to dávam do seba mi oznámy kolko fetiek malo dneska asi v papuli tú flašu .
1 minute later
Nessi je pohode.
Mňa chytajú zaujímavé stavy.
Spadli mi dve naušnice.
Nessi povedal že nie sú na zemi.
Umrela som .
Samozrejme stihla som mu to oznámiť , ale nikdy som nebola viacej presvedčená že umieram.
Nessi sa mi smial .
Šli sme na lavičku , lebo mne sa nedalo chodiť keďže som bola mrtvá to aj dáva logiku a Nessi mal paranoje že nás sledujú a chcú zničiť dvaja týpkovia čo išli za nami.
Moje umieranie nabralo novú fázu.
Potrebujem zmeniť lavičku, lebo na danej sa mi neumieralo pohodlne.
Netuším čo robil Nessi.
Oznámila som mu že si dáme slúchatka lebo sa mi chce počúvať.
Tak sme tam sedeli každý zo svojimi myšlienkovými pochodmi , bez pojmu o čase.
Oznámila som Nessimu že ideme kráčať .
Išiel mi bus.
Prišla som domov.
Nenávidela som Nessiho .
Náušnice som nemala .
Neumrela som .
Svojím spôsobom to bolo dokonalé .
Mimochodom , naozaj neviem či to prebiehalo takto alebo lebo mám s toho už mierne výpadky .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A "neumieralo sa mi pohodlne" ma položilo na stôl, doslova