Bol som na dni obce a plakal som pri koncerte Bezdedu...

Dobrý deň!
Najprv som chcel písať o Pokeci, pretože to je teraz kúl a moderné a tie články majú vysokú čítanosť. Ale potom som si uvedomil, že ja mám vysokú čítanosť aj bez toho. HA-HA-HA! Dobre, moje ego je už na dnes vyhonené, môžem prejsť k veci.

Bol som na dni obce v mojej krásnej rodnej dedine. Kopa vzrušujúcich vystúpení – musím napríklad vyzdvihnúť slečnu ( alebo pani? ) Evu Mázikovú. Doteraz som si myslel, že najukecanejším človekom na planéte je moja krstná, ale po tomto vystúpení viem, že som sa mýlil. Táto speváčka má toľko energie, že by mohla zásobovať polovicu Bratislavy. Videl som aj brušné tanečnice a zistil som zvláštnu vec: všetky brušné tanečnice vyzerajú zďaleka na dvadsať, ale ak k vám prídu bližšie ( a ku mne prišli, asi zaúčinkovala moja charizmaHAHAHA ), tak zistíte, že majú minimálne 40 rokov. Potom prišiel na pódium nejaký týpek – žonglér v hiphopovom oblečení a s ešte mrte ( neznášam to slovo, ale šak musím byť kúl ) hiphopovejším prízvukom. Že vraj účinkoval v nejakom šouprograme, kde hľadali talenty a všetky 14-15 ročné dievčatká naokolo ho poznali. Ja nie - asi starnem. No a tento chlapec veľmi šikovne žongloval napríklad so štyrmi kolíkmi ( skoro tak šikovne, ako ja s dvomi ). Potom niečo vyhodil do vzduchu, čo skoro trafilo jedného diváka do hlavy a na to všetci mohutne tlieskali. Bolo to vzrušujúce...

Ale vrchol programu nasledoval až po tom: vystúpenie Tomáška Bezdedu. Práve v tomto momente som si povedal, že je vhodný čas na môj obľúbený šport – vyjedanie bufetov. Ponuka bola veľmi bohatá – klobása za 2 eurá, cigánska ( pardón rómska ) pečienka za 2, 5 eur. Tak som si kúpil to druhé. Táto dobrota obsahovala aj papriku, ktorá bola neuveriteľne štipľavá! Zjedol som ju, čo som neskôr oľutoval. Jednak som si musel kúpiť teplú kofolu za euro, aby som vôbec prežil. No ja som drsňák: povedal som si, že keď som už raz prežil najštipľavejšiu papriku môjho života, tak zvládnem aj „koncert“ Tomáška Bezdedu. Vybral som sa teda pred pódium. Kvôli tej paprike mi ešte tiekli slzy ( a aj iné veci z mojej hlavy ). Všetci sa na mňa tak zvláštne pozerali, asi si mysleli, že plačem kvôli sladkým pesničkám maestra Bezdedu. Ale to by som si nedovolil, to by mi zruinovalo imidž drsňáka.
Ja pri jeho pesničkách plačem iba doma, tajne pod vankúšom. Ale nikomu to nehovorte…

 Skutočný príbeh

39 0 0 0 0

Komentuj

21 komentov k blogu