Môj pohár sa rozbil na kúsky … predsa z neho pijem
Dal by som si Zmrzlinu, no nemám kľúče od dverí mrazničky
Cez staré diery sa pozerám, tie nové šijem
Na stole mám štyridsaťsedemkrát prečítané noviny
Moje hodiny netykajú, moje hodiny vykajú
A cez slúchadlá si dávam hodiny islandštiny
Mám pri sebe zbraň, myšlienky ma totiž napádajú
BojkotujemMedzerníkPretožeTenSaPobilSoShi(f)tom
A tlačidlo „Alt“ si myslí, že vie spievať mezzosoprán
Usilovne kráčam baladickým šerom
A Pocity na mňa padajú zo všetkých strán
Otvor dvere dokorán …
… lebo do zámku nepasuje viac môj …
…
…
| Autor bol pri písaní tohoto Hocičoho pod vplyvom omamnej látky zvanej Život |
| Autor sa pri písaní tohoto Hocičoho cítil ako jeho skriňa … Zn.: Neporiadok |
Pseudoblog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
shelia
19. 8.augusta 2009 20:50
toto mi vyrazilo dych...velmi sa pacilo
3
...aj mne obcas nieco lezie na nervy...
Ale takto to napisat..ze az bezradne to vyzera...to je pecka...
Ale takto to napisat..ze az bezradne to vyzera...to je pecka...
Napíš svoj komentár