s nehnevom,
farebná krieda
s čiernou.
Slová, otázky
odignorujme,
dávne obrázky
do koša hoďme.
Čakajme na…
… na čo vlastne?
Na čo?
Načo?!
Neča-
kám.
Stlačme tlačidlo
zabúdania.
Maj sa, ahoj
a dovidenia.
Avšak takto to
nie je správne
-vraví mozog
a prsty boľavé
a jazyk svrbí
a ja sa pomaly
zvŕbim.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár