Dnes som posunul varenie čaju na vyšší level, na inú úroveň. A ešte som si aj pretrénoval svoje požiarnícke schopnosti. Som rád, že sa nám pokazila rýchlovarná kanvica a vodu som si musel zohrievať na sporáku. V opačnom prípade by tento revolučný článok nevznikol…

Varenie čaju je celkom príjemná, avšak nudná činnosť. Tak som si povedal, že s tým niečo spravím. Vymyslel som nový adrenalínový šport – extrémne varenie čaju. Hlavným pravidlom je hodiť sáčky čaju do vody ešte vtedy, keď oheň na sporáku horí. Ak chcete dosiahnuť poriadny efekt, musíte si dávať pozor, aby papieriky na konci tej šnúry boli čo najbližšie k ohňu. Ak ste aspoň z polovice takí šikovní ako ja, spomínané papieriky by sa mali chytiť. Nasleduje efektívne horenie. Ak ste profesionáli, nehaste hneď. Môžete trebárs zatancovať nejaký rituálny tanec pri ohni. Keď vás to už prestane baviť, môžete začať hasiť – ľahkým, no sebavedomým spôsobom sfúknete „požiar“. Ešte to ale nemáte vyhraté! Ak ste postupovali podľa návodu, v kuchyne by ste mali mať veľmi silný a nepríjemný smrad. Tak teda svižným tanečným krokom pretancujete k oknu, ktoré otvoríte. Počas toho je vhodné nahodiť úsmev, za vašou chladničkou sa určite nachádza pár paparazzov, ktorí sa prišli pokochať vaším úspechom. Teraz prichádza upratanie stôp – zhorených papierikov. A poviem vám, vôbec to nie je jednoduché, papier je totiž sviňa a po horení sa veľmi ľahko rozpadne na maličké kúsky. Ak ste zvládli aj toto, môžete byť na seba hrdí – stali ste sa úspešným extrémnym čajovaričom. Ako odmenu si môžete vychutnať ten čaj. Verte či nie, no čaj uvarený extrémnym spôsobom chutí omnoho lepšie, ako obyčajný čaj. Veď si to vyskúšajte, ale len opatrne…

( Skúšajte to len na vlastné riziko. Určite nie ste takí šikovní, ako ja, takže sa vám pri tomto extrémnom športe môže niečo stať. Za finančné, či zdravotné škody nenesiem zodpovednosť )

________________________________________________
Podčiarové poznámky nesúvisiace s článkom ( áno, to má byť ten bonus z nadpisu )

č.1.: Hepy brzdej Roman, prajem ti ešte veľa potopených ponoriek, zaspievaných chorálov, nakamerovaných hovadín, vytrvalé ruky ( aby si vládal tlieskať ), žlté tričká, gél na holenie a veľa iných vecí …

č.2.: Nejaký vnútorný hlas mi povedal, aby som sem napísal jedno veľké ďakujem, lebo rád ďakujem, hlavne ak je komu: Ďakujem …

 Skutočný príbeh
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
idea  9. 9. 2009 15:12
jeeej
2 
fotka
iwuanka  9. 9. 2009 15:59
normálne som dostala chuť na čaj ale neviem či sa mi podarí ho uvariť tým extrémnym spôsobom
3 
fotka
lovelygirl  9. 9. 2009 16:34
akurát som prišla na to o čo všetko prichádzam tým ,že máme funkčnú kanvicu...treba ju pokaziť!!!!hor sa do toho
4 
fotka
doolallygirl  9. 9. 2009 18:02
Ty voleee,taq toto je ale perfektný blog snažila som sa,hodiť tento odkaz na birdz,,,ale nwm či mi to tam pridalo =D no jednoznačne,nielen extrémny spôsob,ale si extrémny človek =D a tie napínaky kým som sa dostala až ku koncu =D no peckaaa
5 
fotka
shelia  9. 9. 2009 18:48
tento sa ti extremne vydaril
6 
fotka
leiasolo  9. 9. 2009 22:34
Ja radšej nechcem byť extrémnym čajovaričom. Ostanem pri nudnom čaji a nudnom čajovarení
7 
fotka
zuska198  10. 9. 2009 08:22
páči sa mi to blahoželanie bráškovi
8 
fotka
boxer161  10. 9. 2009 10:03
aj mne sa paci to blahozelanie MNE ....

a som rad ze som sa sem konecne dostal....kedze mam tie problemy s netom...

tak teda aj ja mam potrebu povedat dakujem ale narozdiel od teba viem, preco to chcem povedat..trak teda: DAKUJEM



odkaz este taky maly(bohvie kedy tu budem zase): ponoriek bude isto este dost, zaspievanych choralov stale viac, nakamerujem hovadiny ktore budu este vacsimi hovadinami, tlieskanie sa stane mojou pracou ktoru si budem uzivat,

gel na holenie uz mam(dakujem znova), no a tie tricka...tie tiez budu, ale na futbal mam uz dve tricka(takze na futbale uz zlte nebude)



a na koniec este...szeretlek(v rodinnej verzii) brasko
Napíš svoj komentár