"Nie si náhodou teplý",takto to povedala.

Toto je priame pokračovanie,v poradí tretie s uvádzacím názvom "Pretiahneš ma".
Jedná sa pravdaže o skutočný príbeh,ktorý sa stal v minulom storočí(poznámka pre rozospaté,či delíriom schvátené hlavy-nie pred sto rokmi).
Druhá časť končí prísľubom povedanej vety-Tu je.Pokračujeme.Klapka...
"Nie si náhodou teplý?" takto to povedala.
Tá žena ma naozaj privedie do stavu zúfalstva.Narušila moje zabehané,doslova cyklické metódy komunikácie v rôznych situáciach a tu zisťujem,že je potrebné nájsť cestičku s tejto "šlamastiky"-
A k tomu takáto veta.Keby mi dala poriadnu facku,či baňu do nosa aj s krvavým pokračovaním,to by som bral.Pretože môj prapradedo na stoosemdesiatupiatu bol lovec a krvi ani rany sa nebál.
To sa ale nebojím ani ja.
"Prečo si to myslíš?"takto som otázkou zvolal,odpovedal a konečne sa vymotal z pavučiny jej ega.
"Prečo,prečo,."pregrúlila lampióny,teda v preklade pretočila oči"stojíš tu a rozjímaš akoby si dookola šepkal si v duchu voĺajakú melancholickú modlitbu."
"Tak stop"to už bolo na mňa viac ako som považoval za vhodné."Po prvé,ešte som nepočul termín melancholická modlitba,ani si ho neviem vysvetliť.Keby si ho predniesla niekde na príslušnej akademickej pôde,pravdepodobne by si sa stretla s primeranou odozvou.K tomu len toľko,naozaj som sa nemodlil.Po druhé,tá tvojas poznámka nie je príliš vhodná.Ale budiž,stalo sa je tu,vypovedala si ju,či vyletela z tvojich úst,či mysle ako vtáčik a ja ti na ňu odpoviem.Mýliš sa v tejto svojej prognóze,nie som príslušník tejto štvorpercentnej komunity .To je ich svet,ten nechajme na pokoji,riešme ten svoj.
"Ale,ale,ja som ti predsa nedávala návrh,to bola otázka."
"Moja milá,ja to plne chápem"
"Teda."
"Teda.Teda takto,keď to chceš vedieť.Tá otázka nikdy nemala vyjsť z tvojich úst.Možno preto som rozmýšľal a možno trochu dlhšie,ale to naozaj bolo zapričinené povahou otázky.V žiadnom prípade by som ti neodpovedal,áno,áno,možno že ešte s uslintaným výzorom.Aj keď nepopieram,že keby si to povedala inej osobe,že by si sa stretla s pochopením.Mne bolo od začiatku jasné,že to nie je návrh a v tvojom hlase som objavil niečo ako byľku ani by som to nenazval strachu,skôr akejsi zvláštnej formy obavy.Takže mi prepáč malú prestávočku v mojom rozhodovaní.
"Jasné,rozumiem.Ale otázka je nezodpovedaná.Ako si sa rozhodol?
"Ale,ale"teraz som sa zakoktal skoro ja"to by sme boli opäť tak,kde sme boli.Na začiatku.Ale dobre,poviem ti to teda jasne,tak aby si to pochopila.Teda rozhodne nie.
Chvíľku mlčala,ale rozhodla sa reagovať na moje rozhodnutie.
"A ja som si myslela".Nasledoval čarovný úsmev a malá prestávka.
(možno nabudúce-pokračko)

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu