"Pretiahneš ma?"
Takže ani neviem z akých dôvodov,pravdepodobne riadiac sa heslom mlčať zlato som neodpovedal ani po druhej otázke.Vlastne mi niečo prebehlo hlavou,ako taký malý elektrický výboj,bola to vlastne otázka?Bola to otázka alebo to bolo niečo iné.Intonácia jej hlasu bola zahalená akousi hmlou,oparom a ja som chtiac-nechtiac musel trochu šerlokovať,aby som identifikoval tu vetu,ktorá mi v podstate vzala reč.Alebo ak chcete vyrazila dych.
Dych som mal pravdu povediac asi naozaj vyrazený,ale pravdepodobne len preto že môj mozog pracoval na plné obratky a vyhodnocoval situáciu ako nejaký supervýkonný počítač.
Takéto otázky sa zvyčajne nekladú.Dokonca ani nezvyčajne.
Trikrát do pekla,musím je odpovedať,nástojčivosť sa nasťahovala aj do jej veľkých oči.
Ale pomykov bol teraz môj priateľ.
Vytáča ma,či skúša.
A to som si myslel,že som až taký frajer,že ma hocičo len tak nevytočí.
Včera som sa s tým chválil pri pive a tu ho máš!
Usmiala sa a to takým úsmevom,ktorý dokáže roztopiť aj ľadovce na severnom póle.
"Ty mi neodpovieš?"
(niekedy možno pokračovanie)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Mne sa to pači zo všetkym-všudy.... je to tvoj štýl písania tak si ho zachovaj a čaaaakááám na to pokračovanie... to ma fakt zaujíma
Napíš svoj komentár
ale na pokračovanie (by) som (bol) rozhodne zvedavý