No ja neviem,začal som vehementne rozkladať rukami,pravdaže nie v skutočnosti.V skutočnosti som stal a vyzeral teda,vôbec si to neviem predstaviť.Určite to nebolo niečo,na čo som zvyklý,alebo ako sa pravidelne normálne správam.Lenže má to malý háčik,úplne síce maličký,ale fígeľ je jednoducho v tom,že ten háčik tu fyzicky je prítomný a nahlodáva celú situáciu.Taký malý zasran!
Ako to mám vlastne povedať,keď jej otázka ma rozložila ,ako nejaká odstredivka na množstvo drobných položiek s ktorých by možno každá chcela niečo prezentovať,prispieť k sceleniu celku a mám taký dojem že takáto deštrukturalizácia stojí za hovno,neprináša pozitívne riešenie.
A ja stále stojím ako magór.Jej otázka čnie ako sekera zaťatá v strome.
Mám vari tú odpoveď vydolovať.!A kde vlastne tie slová vznikajú?Stekajú si jednoducho z jazyka,teda rodia sa priamo na jazyku či kúsok pod ním?Je tam nejaká špajza,kde je neúrečne veľa litér(Nemyslí sa liter borovičky či vína ale litérky,ako písmenka-poznámka autora
Zasa,hop-stoj!Zasa som sa dostal do drapov mojich diletantských mozgových závitov.Ke´d mám konať tak začnem filozofovať.To bude asi voľajaká duševná vada,niečo zanedbané v mladosti,niečo nedorobené,nedonosené či kieho pekelníka.
Zhlboka som sa nadýchol som predsa chlap.
A ona sa zrovna vtedy usmeje a to tak,že tie ľadovce na severnom póle sa naozaj začnú topiť.
Ale čo s tou potopou?
Neznáma zošpúlila pery a povedala túto vetu.
/pokračovanie neviem kedy,prepáčte mi to/

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár