Sedím vo vlaku,pretože na auto som sa nezmohol,za čo preboha!Zatial ešte nekradnem,nič som nezumečiarizoval,zlatáidka sa nekoná každý deň a vlastne je už históriou.Nové vlády vymýšľajú nové idky aby mali za čo balamutiť dôverčivé hlavičky.jedno je fakt,že tých dôverčivých hlavičiek im ubúda,ale zatial im to vychádza.Ach jaj,história je minulosť,hystéria je prítomnosť a budúcnosť!Aká je to steria?
Joj do pekla,sedím v kupe,je tu plno ale ona s tým svojim smutným balvanom v tých velikých očiskách,no vôbec sa mi to nepáči.Niečo tu určite nie je v poriadku,ten smútok je ako prameň a akoby vytekal na dlážku vagóna a hladina stúpala,už mi je vari po členky.Dopekla! Veď sa všetci čoskoro utopíme ak hneď nič neurobím.
Akoby som hĺadal slová,určite jej niečo musím povedať,pokúsiť sa jej pomôcť.Fakticky to cítim,možno nie šiestym ale siedmym či až dvanástym zmyslom.Ale pozor,prŕŕ´...veď kde by sa tu tie zmysly vzali a aké to sú!
Tak ešte ráz,dopekla,dopekla,dopekla! Prečo ma to vlastne vytáča,tá bolesť ktorá z nej tečie je už po kolena.Prečo ju necítia iní prítomní..
Klasický,monotónny rytmus vagónových kolies mi pripomínal rytmus jednej známej skladby,ale momentálne som si kvôli tomu smútku nevedel spomenúť.
Nie,už to neviem vydržať,musím ju okamžite osloviť.
Už,už som otváral ústa, keď sa to stalo...........
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár