- Nie!
Zašomrala som si pre seba.
- Nie som predsa žiadny zbabelec. Zvládnem to.
Takto som si dodávala odvahu. Nech sa stane, čo sa má stať. Nebude mi vadiť, keď tento môj úlet neprežijem. Možno sa dostanem do Strangetownu a začnem tam nový život. Sama. Bez problémov. Bez peňazí. Bez rodiny. Bez Davida.
- Ach bože, čo ma to napadlo. Utiecť a začať nový život. Ach.
Bola som naozaj mimo. Nuž, vracať sa teraz naspäť tiež nie je skvelý nápad. Rozhodla som sa teda pokračovať v ceste. Dážď bol čím ďalej tým silnejší a ani vietor na tom nebol lepšie.
- Ach do kelu, všetky živly sa proti mne spikli. Akoby som toho už nemala dosť.
Sadla som si pod strom vedľa malého potôčika. Bolo tam viac kameňov, ktoré svojím spôsobom vypadali ako posteľ. Celkom som sa potešila, že aspoň niečo mi vyšlo. Sadla som si na mokré a studené kamene a oprela som sa chrbtom o kmeň stromu. Tak som tam chvíľu sama sedela a premýšľala som čo so mnou bude ďalej. Po chvíli mi oťaželi viečka a ja som tej chvíli nesmierne zatúžila po mäkkej a teplej posteli. Skúsila som si ľahnúť čo najpohodlnejšie a zavrela som oči. Prenasledovali ma nočné mory.
Ráno som sa zobudila celá premočená. Navyše ma bolelo celé telo. Ach, čo si asi pomyslí mama keď ráno nájde ten odkaz. Ako ju poznám, určite vyhlási pátraciu akciu. Mala by som sa preto poponáhľať a aspoň zatiaľ veľmi neukazovať na verejnosti. Vybrala som z ruksaku zrkadielko a pozrela som sa ako vypadám. Bolo to horšie než som si myslela. V tom som započula ako s za mnou čosi pohlo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
misicka606
13. 2.febuára 2010 20:28
chudatko samantha!ako si ju mohla nechat spat pod stromami?!!! xD
2
jeeej.... no zaujimave.....co bude dalej... co bude dalej?? napinak
Napíš svoj komentár