Spýtala sa mama vzrušeným hlasom. Cítila sa šťastná. Ešte neviem prečo. O chvíľku mi to určite povie. Ani ju nebude zaujímať kde som bola.
- V parku.
Odpovedala som trochu znudene.
- Dnes ma povýšili, Sam. Nie je to úžasné? Vieš, je to prvý krát po tom než otec odišiel. Peniaze potrebujeme.
Rýchlo povedala. Bolo vidieť, že čaká na odpoveď. No mne sa s mamou dnes rozprávať vôbec nechcelo.
- Áno je to super, mama. Idem si robiť domáce úlohy, zatiaľ sa maj.
Vyjachtala som po chvíli zo seba a rozbehla som sa do izby. Dvojičky dnes niesu doma, super. Otvorila som učebnice, no učiť sa mi nechcelo. Nechápem to. Odkedy prišiel David do našej školy, dosť som sa zmenila. Nemám chuť do učenia. Proste ho nemôžem vyhodiť z hlavy. Pred tým to bolo iné. Videla som ho len v snoch.
Ani neviem ako, ale zaspala som. Letela som v balóne. A navyše, prvý krát v živote som nevedela, že sa mi to sníva myslela som, že je to naozaj. Prvý krát od tej osudnej noci sa mi nesnívalo o Davidovi. Mama ma zobudila na večeru. Nemala som chuť do jedla. Nemala som chuť do ničoho. Zúfalo som sa potrebovala stretnúť s Davidom. Ani neviem prečo.
Ďaľší deň v škole bol celkom fajn. Zistila som, že v stredu a v piatok mám väčšinu hodín s Davidom.
Biológia bola nechutná. Pitvanie žaby fakt nemusím. Na obede som sa skúšala správať aspoň trochu normálne. S Amy sme plánovali, čo budeme robiť cez víkend. Nakoniec sme dospeli k záveru, že si urobíme filmový večer u nej.
Po škole som šla do parku. No David tam nebol. Rozhodla som sa teda, že poteším mamu a pôjdem zobrať dvojičky.
Celú cestu domov sa šklbali. Skončilo to tak, že Nathan má škrabance na celej tvári a Collin dokopané nohy. Vtedy som ich už mala naozaj dosť.
- Buďte ticho škriatkovia, lebo sa otočím a zavediem vás napäť do školy.
Ísť pre dvojičky nebol dobrý nápad. Ani ja som z toho nevyviazla bez zranení.
- Ale Sam, Nathan si začal, nechcel mi vrátiť môj skateboard.
Odpovedal podráždenie a dal frčku Nathanovi.
- No to mne je jedno, krpec. Nabudúce pre vás nepôjdem. Buďte v škole aj do noci. Idete mi na nervy. A to som len chcela potešiť mamu. Moment, ty si mal zase v škole skateboard?
- No..no...mm...
Zrejme pochopil, že sa preriekol. Usmiala som sa na nich a obom som postrapatila blond vlásky.
- Vezmem vás do skate parku, ak budete dobrý.
Povedala som milo ale zároveň, aby bolo počuť tú podmienku.
- Dobre. Ja budem dobrý Sam, neboj sa. Ale neviem ako to zvládne môj nepodarený brat.
Jasné, zase sa začali mlátiť.
- Hej škriatkovia, chcete ísť do toho skate parku?
Povedala som rázne a zobralo som ich za ruky každého z druhej strany. Išla som príliš rýchlo, doslova som ich za sebou vliekla.
Doma to nebolo o nič lepšie. Vyriešila som to jednoducho. Jedného som zamkla v izbe druhého v hosťovskej izbe. Keď prestali plakať pustila som ich von, dala som im niečo jesť a šli sme do skate parku.
Obaja boli nadšený. Zatelefonovala som mame a povedala som jej nech si nerobí starosti. Chalani sú najedený a poslušný. Mama bola nadšená, super mi to vyšlo. Keďže je zajtra piatok a ja som sa dohodla s Amy, že u nej prespím, mama s dobrou náladou sa mi fakt hodí.
- Sme tu. Dávajte si pozor, posledné, čo by som dnes potrebovala je nášteva nemocnice, rozumiete?
Povedala som už nie z takou dávkou milosti ako predtým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár