- Sme tu.
Povedala Amy radostným tónom. Bola som rada, pretože cesta autom ma už nudila. Počúvať Amynu strelenú mamu, ako stále hovorí o tom istom nie je zrovna najlepšia zábava. Hoci, asi je príma mať takú mamu. Moja mama je strašne vážna. Zaujíma sa len o naše vzdelanie a postavenie v spoločnosti.
- Super.
Naozaj som sa začala tešiť. Nespala som u žiadnej kamošky už ani nepamätám. Aj keď také veci ako lakovanie nechtov, vankúšová vojna, líčenie so zavretými očami.... veľmi nemusím.
- Mám super novinu!
Povedala Amy s toľkou radosťou v hlase len čo sme sa zbavili jej matky.
- No tak na čo čakáš? Hovor!
Odpovedala som nedočkavo.
- Vieš ako som ti vždy závidela, že máš súrodencov.
Povedala pomaly, ale šťastne.
- Kecáš! To fakt? A kedy máte termín? To je super! Takže už nebudeš jedináčik.
Povedala som tak, aby bolo poznať, že ma to zaujíma.
- Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná. Mama je v skoro šiestom mesiaci. Už volala do práce, že pôjde na materskú. A ešte niečo!
Amy bola naozaj veľmi šťastná.
- Čo?
- Bude to dievčatko!
Vďaka Amynej super novine sa zlepšila nálada aj mne. Celý večer sme malej vymýšľali meno. Na koniec sme rozhodovali medzi štyrmi menami. Rebecca, Nellie, Natasha, Nailla.
- Ak to bude Rebecca, môžeš ju volať Beckie. To je milé.
Povedala som nadšene.
- Ak to bude Natasha, môžem ju volať Tasha.
Povedala Amy.
- Nellie sa mi zatiaľ páči asi najviac. Chápeš nič zložité.
Po chvíli dodala.
- A čo na to tvoja mama? Nevadí jej, že za ňu vyberáme meno.
Povedala som s predstieraným záujmom. To ma naozaj najmenej zaujímalo.
- Nie, povedala, aby si mi pomohla vybrať nejaké pekné meno. Zavolám ju.
Okej... zase sa jej nezbavíme. Načo som sa to spýtala.
- Mami?? Poď sem!!
Zakričala Amy.
Po chvíli sa otvorili dvere.
- Potrebujete niečo?
Spýtala sa zadychčaná pani Clearová.
- Mami, asi sme našli meno..
Povedala váhavo Amy.
- Naozaj? Tak mi ho povedzte!
- Čo vravíš na Nellie? Alebo Rebecca. Mohli by sme ju volať Beckie.
- Hmm... to sa mi celkom páči. A ktoré z tých dvoch mien je krajšie? Čo myslíš Samantha?
Povedala a pozrela sa na mňa.
- No ja.. ja sa vám do toho nechcem miešať... Asi... Rebecca...
Povedala som váhavo.
- Tak to bude Rebecca!
Veselo zvolala a odtancovala z izby.
- Rebecca je krásne.
Povedala ešte väčšmi veselá Amy.
Celý večer bol úžasný. Najskôr sme si lakovali nechty. Potom prišlo na rad niečo pod zub a nakoniec sme dlho do noci pozerali rôzne filmy. Vôbec sa mi nechcelo spať. A Amy zjavne tiež nie.
Ráno sme sa zobudili takmer naraz. Amy vyhupla z postele a vyštartovala do kúpeľne. Pozrela som sa na seba v zrkadle.
- Hm.. dnes to nie je až také zlé.
Zamrmlala som si pre seba. Do izby vošla Amyna mama s obrovskou táckou na rukách. Raňajky. Skvelé. Amyna mama naozaj výborne varí. Nie ako tie naše gebuziny doma. A mama tvrdí, že zdravá výživa.
Mňam. Vypadalo to naozaj výborne. Pani Clearová si sadla na Amynu posteľ. Tvárila sa unavene, ale zároveň prekypovala zdravím. A cítila sa naozaj šťastná.
- Dnes ráno..
Začala z nenazdajky.
- Totiž, dnes ráno ma Rebecca prvý krát kopla. Bolo to také slabučké kopnutie, sotva ho bolo cítiť.
- Vau, to je úžasné.
Povedala som.
- Tiež si myslím.
Zahľadela sa do zeme.
- Deje sa niečo?
Spýtala som sa trochu zmätene.
- Nie, nie.. len bolo to prvý krát... Až do dnes som žila v strachu, že dieťatko nie je živé. Ale ako som cítila, určite je.
Vyľakala som sa. Keby sa potvrdila jej teória, Amy by sa zrútila. Chápem, že to povedala mne a nie Amy.
- Nebojte sa. Rebecca bude zdravé a krásne dievčatko.
Usmiala som sa. Aj ona sa usmiala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár