- Máš super bratov.
Povedal a pozeral sa na oblohu. Vedela som, že ani on im neodolá.
- Hm.. Ďakujem.. Len keby boli aj taký dobrí.
Odpovedala som mu a pritom som sa snažila nájsť niečo, čo upútalo jeho pozornosť.
- A ako sa volajú?
Spýtal sa nežne.
- Collin a Nathan. Ty, ty máš tiež nejakých súrodencov?
Spýtala som sa ho nesmelo.
- Nie, mal som sestru.. Mala dva roky, keď zomrela. Nerád o tom hovorím.
Povedal smutne.
- Jasné, prepáč, mrzí ma to.
Na chvíľku sa mi zdalo, že sa mu v očiach zaligotali slzy. Mal také nádherné oči. Stačil jediný pohľad do nich a nevedeli ste mu ich vynachváliť. V tej chvíli som oľutovala všetko škaredé, čo som mu povedala, ba aj v sne.
- V poriadku. Volala sa Vickie. Bola taká maličká a slabá. No zároveň krásna, milá. Strašne dlho som sa z toho spmätával. Mal som vtedy 10 rokov.
Povedal tak jemne. Mala som pocit akoby sa mu pred očami odohrávalo, to čo sa vtedy stalo. Mala som pocit, že som tam vtedy bola, keď jeho rodinu postihla taká tragédia.
- To je mi ľúto.
Odpovedala som. Hodní chvílu sme boli obaja ticho. Nevydržala som.
- Prepáč, že ruším túto tichú chvíľku, ale na začiatku som mala pocit, že sa chceš o niečom porozprávať.
Povedala som tak jemne, aby si to v žiadnom prípade nevysvetlil zle.
- Ehm... áno...lenže...
Začal neuveriteľne koktať.
- Nechceš o tom hovoriť?
Spýtala som sa. Možno viem na čo naráža.
- Nie o to nejde. Naopak. Musím to vedieť... Len..len..neviem ako mám začať. Určite ma budeš pokladať za blázna.. ja...
- Upokoj sa.
Skúsila som mu dodať trocha odvahy. Vyhrnul si rukáv. Panebože. Na ruke mal také isté znamienko ako aj ja. Presne na tom istom mieste. Vlastne to bolo skôr tetovanie. Ktoré sa mi zázračne objavilo na ruke od tej osudnej noci. Bola to polovica srdca... V tej chvíli som si to uvedomila. Vyhrnula som si rukáv a nehybne som hľadela na obe znamienka. Akoby kričali "Patríme k sebe! Čo to nevidíte?"
Obaja sme sa nezmohli ani na slovo. David sa pozbieral, zahľadel na oblohu a po chvíli dodal.
- Si to ty. Vedel som to. Nešiel som ťa.
Pomaly a potichu som citovala jeho vetu.
- Si to ty. Vedela som to. Našla som ťa.
V tom sa naše oči zahľadeli do seba. Stalo sa niečo neuveriteľné. Pobozkal ma. A ja som mu BOZK opätovala. Zrazu som pocítila, že ma svrbí ruka. Pozrela som sa na ňu. K polovici srdca, čo som mala do teraz na ruke, prirástla druhá polovica. Na Davidovej ruke sa odohral ten istý dej. Rozbúchalo sa mi srdce. Bolo to neuveriteľné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinuska569
9. 2.febuára 2010 22:08
..jejooo..to je pekneee
Napíš svoj komentár