1ka: Sociálne otázky sexuality

Dostal som za úlohu prečítať knižku od pána Fafejtu Úvod do sociologie pohlaví a sexuality. Pôvodne som sa zamýšľal nad tým, aký bude mať význam čítať niečo, čo svojím spôsobom poznám, ovládam. Bol som však milo prekvapený, že som sa mýlil v sebe i v samotnej knižke, keďže i tú som považoval za akúsi nanútenú povinnú literatúru. Dá sa povedať, že po každom prečítaní nejakej knižky mám príjemný pocit, že som opäť o niečo bohatší po tej duchovnej stránke, keďže iniciatívne knižky často nečítam. Veľké plus patrí aj našej vyučujúcej, ktorá svoj predmet dokonale ovláda, má prehľad, čo sa premieta aj do spôsobu výučby, výberu literatúry i samotného podania látky. Učíme sa naozaj len to, čo je pre nás dôležité a čítame len to, čo skutočne zužitkujeme.
Po úvodných slovách sa pokúsim napísať pár strán o tom, ako som knižku pochopil a vyjadriť svoj názor k problematike.

Biológia versus sociológia

Ak som čítal pozorne, všimol som si, že celá knižka pána Fafejtu má nádych porovnávania biologického a sociálneho, spoločenského v živote človeka. Biologickú stránku poníma ako danú a nemennú, pričom na sociálnej poukazuje na podobnosti, či odlišnosti v rôznych kultúrach. Je samozrejmé, že to, čo je typické pre nás, nemusí a nie je typické aj pre iné spoločnosti. Rozdiely sú badateľné hlavne z pohľadu historického, ale aj kultúrneho, tzn., že to, čo nám do vienka dala príroda, sme si prirodzene vypestovali spôsobom, ktorý sme akceptovali ako niečo dané, či nemenné. Kultúrne rozdiely možno spojiť s históriou ako celkom, pretože prakticky odkedy sa rôzne kultúry začali vyvíjať, niesli so sebou svoje charakteristické znaky, ktoré boli neskôr uznávané, prípadne pozmenené do podoby, akú si tá ktorá doba vyžadovala.
Ak vezmeme do úvahy fakt, že človek je tvor spoločenský, má potrebu spoločnosť utvárať a vytvárať si také prostredie, v ktorom sa cíti najlepšie. Samozrejme, každý jedinec je indivíduum, preto sa nemusí stotožniť s názormi väčšiny. Vždy sa nájde niekto, kto bude „vybočovať“ z priemeru, resp. bude chcieť takýmto spôsobom na seba upozorniť. Ak je človeku táto charakteristika daná, musí sa, žiaľ, prispôsobiť, inak skončí na pokraji spoločnosti. V úvode štúdia sociológie v prvom ročníku bol v tejto súvislosti spomenutý výraz ostrakizmus. Ak však človek chce zámerne vybočovať z priemeru, pravdepodobne sa spoločnosti prispôsobit nebude chcieť, nakoľko má asi dôvod, aby do nej nezapadal. Je vecou každého z nás, akú mienku v spoločnosti o sebe vytvoríme, či a ako budeme rešpektovať a dodržiavať normy stanovené v našom sociálnom prostredí, či ich budeme ďalej rozvíjať, alebo naopak, meniť. Väčšina kultúr si svoje hodnoty snaží zachovať aj napriek globalizácii, aj keď niekedy je to naozaj ťažké, ba až nemožné. Treba však dodať, že ak sa chce, dá sa prakticky všetko, len treba vedieť, ako na to.
Ak sa vrátime k biologickej stránke, je zaujímavé pozorovať rozdiely aj tu. Vyššie som síce spomenul biologickú stránku ako danú a nemennú, ale z hľadiska fyziologického sme každý iný, v prvom rade samotné kultúry, či národy, v ďalšom ako jednotlivci – deti prírody. Keď teraz píšem túto prácu, uvedomujem si, že všetko so všetkým súvisí, všetko je jedna uzavretá reťaz, ktorá nemá očko na zapínanie. Týmto odbočením som skočil in medias rés v rozvíjaní myšlienky fyziologických rozdielov v súvislosti s kultúrou, či miestom, kde človek žije. Ako píše pán Fafejta, evolúciou prešiel človek rôznymi stupňami vývoja, opäť možno dodať, že z pohľadu fyziologického i spoločenského. Súdiac podľa evolučnej teórie sa človek ako tvor zdokonaľoval spolu s rozvíjaním vtedy ešte primítívnych spoločenstiev, až dospel do dnešného štádia, kedy sa vnímame ako dokonalé tvory, ktoré stoja na vrchole živočíšnej (a niekedy aj rastlinnej) ríše. Náš život je príliš krátky na to, aby sme postrehli prípadnú akúkoľvek ďalšiu zmenu vo vývoji človeka ako druhu.
Viac sa bude dať rozprávať o sociálnych rozdieloch medzi kultúrami, ktoré vznikli. V priebehu vývoja spoločnosti to boli napríklad patriarchát, či matriarchát. Obvykle sa s týmito dvoma výrazmi dá operovať aj dnes. V minulosti to bol muž, kto mal zabezpečiť prežitie rodiny, žena mala len vychovať potomstvo. Postavenie muža a ženy v spoločnosti bolo asi tým najzreteľnejším znakom, ktorý je ešte aj dnes medzi najdiskutovanejšími témami tejto problematiky. Fafejta spomína rozdiel medzi mužom a ženou na príklade napr. Japonska. Hovorí síce o biologických rozdieloch, ale ja som si to dovolil aplikovať aj na oblasť spoločenskú. Aj taká maličkosť akou je hlas, dokáže tento rozdiel ukázať, resp. zdôrazniť. Muži majú hlas hlbší na dôkaz dominancie, ženy vyšší z opačného dôvodu. Súvisí to s tradíciou. Úsmevné je, že ak napr. žena v manažérskej pozícii chce dosiahnuť autoritu u mužského pohlavia, rozpráva iným jazykom, keďže v ňom sa rozdiely vo výške hlasu eliminujú. Ako môžeme vidieť, biologické a sociálne faktory sa ovplyvňujú, niekedy dopĺňajú, ba dokonca posilňujú. To má za následok, že častokrát nevieme rozlíšiť, či sa jedná o biologický alebo sociálny faktor správania sa.
Ak sa má stať človek človekom, musí byť vzdelaný – to povedal (myslím) Komenský. Vzdelanosť v súvislosti s postavením muža a ženy má tiež svoje tienisté stránky. Dnes sa snažíme, aby mali obe pohlavia rovnakú možnosť vzdelávania, rovnaké práva, rovnaké možnosti. Čo ale napríklad ženy v arabských krajinách?! Tie sú prakticky majetkom muža, nemôžu nič. Ani sa zúčastňovať spoločenských akcií, dokonca nesmú ani odhaliť svoju tvár. Tu teda o slobodných možnostiach vzdelania ani nechyrovať. Myslím si, že človek by mal obohacovať svoje duchovno stále o niečo nové, aby sa rozvíjal ako osobnosť, lebo sa môže stať, že v dospelosti bude pôsobiť ako dieťa. Nejde len o to niečo získať, ale tým, že sa človek neustále mení, aj pochopiť všetky tieto zmeny. Ak teda sú možnosti osobnostného rastu, mali by sme ich využiť v záujme lepšieho a ľahšieho uplatnenia sa v živote. Vždy však ide hlavne o to, ako sa medzi ľuďmi budeme cítiť my sami.

(Ne)normalita

Ako napovedá názov knižky, autor sa venuje hlavne tématike pohlavia a sexuality. Aj tu môžeme spomenúť, že porovnáva hlavne biologické so sociálnym.
Človek ako bytosť živočíšnej ríše je usmerňovaná v záujme zachovania rodu. Preto preň príroda zabezpečila dve pohlavia, ktoré sú schopné spolu vytvoriť další nový celok. Drvivá väčšina (zámerne som použil toto slovné spojenie, lebo ešte aj v dnešnej dobe sa nájde zopár jedincov, ktorí niekedy netušia, o čom je reč) dospelých vie, ako všetko funguje, resp. aký je princíp rozmnožovania. Koho k tomu nedoviedli rodičia alebo iný „vzdelávací“ prostriedok, mala by naučiť príroda sama.
V sociálnej sfére sa pre pohlavie používa slovo gender. Ide o kultúrne a sociálne stereotypy, ktoré sú naviazané na jednotlivé pohlavia. Je to sociálny konštrukt a ako taký sa medzi spoločnosťami líši. Spoločnosť je dnes veľmi náročná, čo sa odráža aj na očakávaniach od toho ktorého pohlavia. Ako vo väčšine prípadov, spoločnosť je inštitúciou, ktorá určuje, čo je správne, čo a ako robiť, aby to bolo akceptovateľné. Rovnako je to aj v prípade genderu. Ak má žena z biologického hľadiska za úlohu rodiť deti, neznamená to, že tak musí urobiť. Ide len o očakávanie, ktoré ju v očiach ostatných urobí „skutočnou“ ženou. Pohlavie je biologicky dané, gender sa môže meniť. V praxi sa to dá vyjadriť, že navonok budeme pôsobiť tak, ako chceme pôsobiť.
V prvej kapitole som spomenul slovo „normál“. Čo je normál? Kto určil, čo je normálne? Prečo by sme všetci mali byť normálni? Na prvý pohľad sa zdá, že vsetko funguje tak, ako má. Spoločnosť si určila pravidlá hry, ktoré by sa mali dodržiavať, aby sme nesedeli na trestnej lavici. Lenže nikoho nezaujíma, čo sa odohráva v každom z nás. Je naivné myslieť si, že všetkým bude všetko vyhovovať. Toto však nikto nerieši, hlavné je, je s pravidlami súhlasí väčšina. Môj názor je taký, že ľudia nerozmýšľajú a často sa nechávajú unášať tou stádovitosťou, ktorá je charakteristická pre dnešnú dobu. Nechce sa mi veriť, že také množstvo ľudí sa stotožňuje až na malé výnimky prakticky so všetkým. Príčinou bude asi to, že ľahšie je všetko akceptovať.
V poslednom odseku som sa vyjadroval dosť všeobecne, s pohlavím a sexualitou to veľmi nesúviselo. Chcel som v prvom rade začať tým základným, teda bežným. V oblasti sexuality sa veci v poslednej dobe začínajú meniť. Vyššie som spomínal, že nikoho nezaujíma, čo sa v každom z nás odohráva. Ak sa v niekom odohráva niečo iné, ako spoločnosťou akceptované/akceptovateľné, aj sám človek sa cíti iný. Nie je príjemné vyčnievať z radu v negatívnom slova zmysle. Preto, ak niekto má takýto problém, väčšinou ho drží v sebe. Teda držal ho. Zo Západu k nám prichádza móda byť iný, iný je dnes byť in. V oblasti pohlaví a sexuality sa to prejavuje „vznikom“ väčšieho množstva homo- a bisexualnych párov, ktoré by za bežných podmienok nevznikali. Možno, že tých ľudí, ktorých som označil ako iných, bolo vždy rovnaké množstvo, ale keďže mlčali, neboli pozorovateľní. Dnes už sa bez hanby ukážu, mnohí za účelom šokovania a upútania pozornosti na seba.

Moderná spoločnosť a krajiny Tretieho sveta

Keď som hovoril o novej móde odlišovať sa, môžeme tieto slová aplikovať na našu, modernú spoločnosť a tradičnú, ktorá ešte stále prežíva v mnohých kútoch sveta.
Odlišovať sa z pohľadu pohlavia, lepšie povedané genderu je dnes už akceptovateľné, hlavne pre mladých. Dá sa však povedať, že všetko s mierou a s ohľadom na zákony. Mať za partnera osobu rovnakého pohlavia, žiť s ňou pod jednou strechou (i sexuálne) nie je problém. Ak to tak niekto cíti, nikto by ho nemal obmedzovať. V mnnohých krajinách už uzákonili aj sobáše osôb rovnakého pohlavia, lebo títo sa cítili diskriminovaní. Názory na to boli rôzne, ale..
V nadpise tejto kapitoly stojí slovné spojenie krajiny Tretieho sveta. Prečo ho spomínam? Ak som hovoril o normalite, tento pojem je veľmi relatívny. U nás je (povedzme) normálny pár muž – muž. V arabskej krajine by obom mužom za to jedným pohybom ruky so sekáčikom zvrchu nadol odňali prirodzenie. Rovnakým spôsobom sa potresce „obyčajná“ nevera. Samozrejme, krajiny Blízkeho východa nepovažujem za krajiny Tretieho sveta, uviedol som to len na ilustráciu. Ak budem pokračovať ďalej, dostanem sa v oblasti sexuality k takých extrémom, ktoré sú pre nás neprípustné. Sex s maloletým je u nás trestným činom, u niektorých kmeňov rituál. Čo ich k tomu vedie? Naozaj len kultúra a história? Myslím, že by sa dalo o tomto dlhšie polemizovať. Opäť je to len o tom, čo každý jednotlivec cíti, aké má potreby a či a ako ich vyjadrí. Uznávam, spomínaní členovia kmeňov, ktorí napríklad mladých chlapcov takýmto spôsobom uvedú do života dospelých, to možno robia s odporom.
Odlišnosti nemusia byť vyslovene len s podtónom sexuálneho aktu. Úplne stačí, ak sa nejaký jedinec trebárs mužského pohlavia cíti byť ženou. Tento stav môže nastať prirodzene, hrou prírody, ale počul som aj to, že ak žena, ktorá čaká potomka ženského pohlavia, ale veľmi sa teší na mužské (keď si ho nedala zistiť), môže mať narodené dievča, neskôr žena nejaké črty muža. V najlepšom prípade zmýšľanie. V horšom to môže mať za následok nestotožnenie sa s úlohou ženy v spoločnosti (opäť sme pri tom, že spoločnosť určuje, ako sa máme správať a čo je normálne).
Keďže sexualita ma prvotne reprodukčný charakter, vnímame pár ako muža a ženu, ako dve polovice, ktoré dokážu splynúť v jedno. Preto si ťažko vieme predstaviť rozmnožovanie muža s mužom a ženy so ženou. Pokiaľ však ide o ďalší aspekt, ktorým je uspokojenie sexuálnej potreby, „technicky“ je možné aj u osôb rovnakého pohlavia. Osobne nemám nič proti takýmto aktivitám, pokiaľ sú vykonávané v súkromí (rovnako som za intimitu aj v prípade muža so ženou. Nie preto, že by som bol konzervatívny, ale preto, že v dnešnej pretechnizovanej dobe nám už príliš osobného neostáva, nemáme skoro žiadne tajomstvá a vytráca sa duch akéhosi prekvapenia z objavovania nových vecí) a tým nepôsobia negatívne na ostatných. Aj keď sme rôzni, mali by sme sa rešpektovať a venovať si priestor na sebarealizáciu.

Záver

Myslím, že knižka pána Fafejtu je veľmi dobre spracovaná, je v nej prakticky všetko k tejto téme. Myslím, že písať, prípadne rozprávať by sa dalo na oné témy dlho, vo všeobecnosti sa jedná o obsiahlu oblasť spoločenského života.
Treba si nájsť v živote svoju cestu, držať sa jej a nenechať sa ovplyvňovať. Máme možnosť výberu, tak prečo to nevyužiť..

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Sociálne otázky sexuality

4 komenty k blogu

Horúce!