V poslednej dobe politici často spomínajú časy pandémie. Nie, nie som typ človeka,ktorý by sa vyznačoval častnými návštevami barov.Ale cítim s niekým, pre koho je prevádzkovanie takéhoto podniku živobytie a takmer oň prišiel, lebo mu štát prikázal na určitú dobu obmedziť chod jeho prevádzky. Kým sa niekto sťažoval, že nemôže ísť na pivo, niekto v čase lockdownu zažíval domáce násilie...fyzické,psychické alebo oboje. Týrané ženy,muži,deti...pod jednou strechou s tyranom bez šance odísť. Rovnako ako vtedy ma mrzí, že na tento problém nikto neupozornil. 

 Skutočný príbeh
Komentuj

3 komenty k blogu

 
fotka
willbebetter  včera 15:16
Kazdy svoje. Niekto ako napriklad ja znasal obmedzenie osobnej slobody (akoze v preklade to “nemoct ist na pivo” - respektive v casoch najvacsieho lockdownu nemoct ist len tak von, nemoct sa vidiet s vtedajsim priatelom, lebo bol ofiko z ineho okresu…) tiez velmi tazko a keby som si to tu mala spatne prehrat, stalo ma to - epizodu depresie, lieky na spanie, vztah, ako osobu cely zivot tociacu sa v kruhoch PPP pribratie 10kg a z toho znova uzavriem kolecko - epizoda depresie, atd atd. Pre kazdeho (asi okrem uplnych asocialov) bola korona tazka a pre kazdeho inak. No jo, ja by som vazenie fakt nedala
 
fotka
tequila  včera 16:14
musim zaklopat, lebo som mal obrovske stastie, ze som celu epidemiu skoro ani nevnimal. teda vedel som, ze je, samozrejme, ale zil som v podstate uplne rovnako, ako vzdy
 
fotka
mytickaentita  včera 22:59
presne, každý svoje mňa hrozne ubíjal ten pocit neistoty, že čo bude? no a zdá sa mi, že odvtedy ten pocit neistoty pretrváva vo svete stále
Napíš svoj komentár