Rozbieha sa kolobeh stratov a nálezov.
Počuť hlasy, v jeho hlave zaznejú.
Tiene vychádzaju v diaľke spoza závesov.
Kvapka rosy zrána opiera sa o okno.
Steká po ňom, odchádza do nenávratna.
Čas sa otočiť nedá, všade je mokro.
Kvapky rosy tečú do nekonečna.
Špinavé okno, prašnosť miestností.
Človek sa dusí, nevie sa poriadne nadýchnuť.
Zúfalosť premkne časy duší minulých.
Utiecť pred časom, skúsiť si vydýchnuť.
Vietor sa odráža, rozbíja okná.
Vrátiť čas sa pokúša každým krokom.
Chlad je silný, miestnosť mokrá.
Ísť späť sa dá, choď vpred bokom.
Tuláci po uliciach, blúdne kruhy.
Žobrač miest ruky pred nami otvára.
Na domoch vysia jasne čierne stuhy.
Z tmy postava pred ním sa vynára.
Je sám. Podľa seba nepotrebuje nič.
Život ho učil. Temnoty už videl.
Černota v očiach, v ruke má bič.
Vojak ho mučil. Nenávisť pohltila myseľ.
Snažil sa vymaniť, otočiť čas.
Nepomohlo to, tiene má okolo seba.
Vidí temnotu stále, zas a zas.
Nové príšery, život mu ich strieda.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
petrush
26. 3.marca 2008 20:26
Nooo to je pekneee take abstraktne, ale mozno preto, ze tomu nerozumiem, ale taky smutok z toho citit...no kazdopadne pekne napisane...
2
Cítim z toho smútok, hlavne tie posledné dva verše,ale celkovo sa mi tá báseň páči
3
velmi velmi velmi sa mi to paci
vzdy ked si to precitam,najdem ta nieco nove
vzdy ked si to precitam,najdem ta nieco nove
Napíš svoj komentár