Začni.
Kľakni.
Stoj.
A choď.
Kamkoľvek ťa jedny z tvojích
ošucháných a starých
topánok zanesú,
nezabúdaj,
že život
môže mať svoju noblesu.
Stačí zdvihnúť hlavu od polien,
ktoré si hádžeš pod nohy
každý deň
a zrážajú ťa do kolien.
Nebudeš potrebovať anjelske zvesti,
aby si vedel,
že život ťa nedrví v pästi.
Len tie polená...
A ak pôjdeš cestou prítomnou
aj v starých teniskách,
budem ťa obdivovať
ako bohovia otrokov.
Choď.
Kráčaj.
Povstaň.
Skonči.
A ži.
...lebo ťa potrebujeme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár