porcelánové šťastie a hrejivý svet.
Chcem zažiť pád, už len pre pocit, že letím.
chcem byť zas raz rád, s kyslíkom v pľúcach a v záhone kvetín.
A chcem prestať chcieť,
byť spokojný v mojej koži, v tomto divnom svete,
plnom divných viet, s divným významom v divnom svetle,
neveriť pravdivým odrazom.
Chcel by som byť večný, kamenným obrazom.
Chcel by som prestať byť smiešnym,
a desivým ako je zrkadlo.
Chcem mať pocit že žijem,
že nie som odtrhnutý z reality,
v najhoršom prípade sa niekde skryjem,
a budem predstierať, že sú to len banality,
e necítim nič, a že som večný,
že som ako obraz, a vôbec nie smiešny.
Budem sa tváriť, že som s pokojný,
v mojej koži, v tomto svete rád a pokorný,
s pľúcami, v ktorých je stále kyslík,
s vôňou záhona kvetín v mojej mysli.
A hneď na to skočím,
len aby som zistil, aké to je lietať,
Smrtke pozriem do očí
a prežijem koniec sveta...
(druhýkrát je to tu preto, lebo mením nick)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
strangelady
18. 7.júla 2010 11:45
sánka mi padla až niekam do pivnice...
Napíš svoj komentár