ríša postavená na mŕtvolách.
Boh ? Toho už niet,
pozrel na nás, chytil zbraň a...
ovládol ho strach.
Vraj toto nie je to čo chcel,
vraj škoda jeho syna,
vraj sa sklamal, vraj odišiel,
vraj to nie je chyba človeka, ale ľudstva vina.
Náš krásny svet,
postavení v rieke krvi,
sme zvieratá, veď tích už niet,
tak budeme prví,
dostatočne nenásytní,
statočne požierajúci vlastné mŕtvoly.
Vraj to bolí ?
Zrkadlá tak pôsobia,
dnes,
keď vidíš ako krásne horia,
tie trosky
boli kedysi náš svet.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
zabudnuta
12. 10.októbra 2010 21:56
kvalitné dielo...silné....wuaw...
4
ja som vždy tvrdila, že tvoje blogy sú výnimočné, proste neopísateľné... vždy v nich nájdem kus zo seba...vďaka, že ich píšeš...
Napíš svoj komentár