Vraj som pesimista, filozof, pretože dám prednosť štyrom prázdnym stenám mojej izby pred tanečným klubom plnom diskofilných tvorov vlniacich sa v jednom rytme, bez ohľadu na to čo hrá. Bez urážky niektorí tam naozaj vedia tancovať, minimálne tak aby na vás mohli zazerať.
Ale k veci. Obdivujem ľudí. Obdivujem ľudí, ktorí sú múdri, nie len inteligentný, všetkých usilovních, cieľavedomích ĺudí, ktorí vidia aspoň približnú siluetu nádeje, a ktorí sa nevzdali.
Je celkom príjemné pokecať s niekým kto by vedel, že na bolesť hlavy pomôže len ďaľšia fľaška ale aby sa vyhpol tomu blbému prázdnemu ppocitu vo vnútri radšej to prespí. Bez túžby prestať, prespať celé to divadlo, celý život. A to úplne bez chuti vtiahnuť do seba ďalší gram, fľašu, čí hrsť tabletiek.
Vôčšina uvedomelých ľudí zistila, že boh nie je, nie je vyššia moc, karma. Mám rád ľudí, ktorí to napriek tomu nevzdali, a vidia, že napriek tomu všetkému je krásne veriť, v niečo niekoho, kto nás nesúdi, nepotrestá, ale proste miluje. Pre niekoho sú to rodičia, pre niekoho starí rodičia, pre tích šťastnejších partner.
PS: Neverím v zmysel života, neverím v ľudí, no práve preto ma teší vidieť, že občas sa mýlim.
PPS: Nesúďte ten blog, nehodnoťte, ak chcete ohviezdičkujte aspoň jednou hviezdičkou nech viem, že ste tu boli. Je pokusný, proste som položil ruky na klávesnicu, zavesil sa na niť mojich myšlienok a čakal kam ma to zavedie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A predsa budem hodnotiť tento blog.
Je priam neskutočné, neskutočne úžasné, ako si v pár riadkoch opísal seba, i bežných ľudí naokolo, i ľudí menej bežných.
To "vraj som..." to povedali iní, však?
Za to, že nie si ďalší jeden z tých... kurevníkov (nazývajme veci pravými menami) máš u mňa plus.
Celkovo ten opis všetkého je krásny. Mne sa moc páči. A je reálny...
P.S.: Odpusť, že som sa ti tu takto rozpísala, ale dosť ma ten blog zaujal