Jeden hopsajúci, tuctový, nudný a pomerne neviditeľný týpek v dave pred pódium. Veľká tmavá hala mierne zapachajúca sileným undergroundom. Pár gýčovitých vyjadrení o pohŕdaní súčasným rebríčkom hodnôt a už len... Gitara.
To je všetko čo potrebujem počuť, možno ešte nejaký ten jemne chrapľavý, rockom skazený hlas spievajúci indie rock.
Dym, v podstate hlavná zložka ovzdušia v tomto krásnom vymyslenom mieste kde existujeme len ako dav, a snami hudba upchávajúca naše ušné kanáliky, chrániace mozog pre svetom.
Dlhý dumavý pohľad na oblaky, strácajúceho sa v myšlienkach nakopne niečo z vonku... je to krik učiteľa sťahujúceho svojich študentov do reálneho sveta, sveta ktorý nebol vyrobený pre nás... no sme už tu, späť, znova usmievajúci sa nad niečím čo pre každého vypadá tak vtipne...
Snáď len "ahoj" a rýchly beh na autobus nám dám ďalšiu dávku slúchatkovej hudby... Jediná, ktorá sa dá momentálne zohnať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár