Som mladí a ty tiež

Cely život hľadám krídla,
šancu lietať,
spôsob neubližovať sebe,
prestať sa hrať,
že je to hra.

Život sa proste niekedy zdá,
že vydržať ho je to najťažšie,
že to nejde, že sa to nedá,
že peklo je čím ďalej krajšie.

A tak sa každý deň skúšame predať,
pre chvíle bezpečia, kde sa nám nebudú smiať.
Tak sa už kurva prestaňme báť,
ak padáš, tak padáš, aj to je spôsob ako lietať.

Sme predsa mladí, nemáme v povahe,
rešpektovať zákony, hoc aj tie fyzikálne,
je vlastne bežné keď kvôli odvahe,
zabudneme, že bojovať boje márne,
je fakt márne.

Inokedy po páde,
neskončíme na zemi,
ale kdesi na oblohe,
plazíme sa prízemím.

Búrame veterné mlyny,
kradneme damoklove meče,
a je nám jedno, že s tymi
skutkami, voláme k sebe občas veci bezútešné.

Ale sme predsa mladí,
a už nie sme deti,
a to že padám,
vnímam, tak, že letím.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu