objima ma hmla a tma.
Stratila sa cesta,
svieti na mňa iba Luna,
a strach ma ďalej ženie z tohto miesta,
bežím, niet čas dumať.
Vydesený týmto miestom,
v mobile hrá pesnička.
Obzerám sa, rozmyšľam kde som,
na nebi ani hviezdička,
jediné čo vidím, diera v zemi,
na mňa nachystaná,
čaká, že objímaný,
budem koreňmi,
že zasekne sa brána,
na ten druhý breh.
No zem, ani korene,
nezadržia dušu čo chce lietať,
ani zem, ani lesy zahmlene,
nezadržia to čo nie je z tohto sveta,
Už viac nie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
prosto povedané - ... len ťažko hľadám slová