Tíško, dnes je ten deň, keď si poviem, že to nie je len sen, a že mi to nevadí. Náš svet, naše sny, márna snaha vypáliť spomienky, z tvojho srdca, z mojej hlavy, sme ako malý, stratené deti. Tíško, tvárme sa dospelo, veď máme na to vek, a bozk pod imelom môže byť náš liek, na spomienky. Naša tvár, stále tie isté, deti, čo tvária sa, že konečne dospeli, vo vnútri nič viac než netvory nesmelí, v cudzom svete, sami a stratení. Blog 7 0 0 0 0 Komentuj