Darmo jazvu na srdci, hojím v márnej snahe.
Nič nebolí tak moc, ako keď sa stane,
že milovaný človek, tvoje city sklame.
Zaváhal si, zostal si stáť na jednom mieste.
Koľko si chcel zotrvávať v tomto nemom geste?
Čakať som chcela, aj keď nie večnosť.
Odmietla som zradiť, dať iným chlapcom prednosť.
Jediné čo riešil si, boli autá a TY.
JA som bola len výplň, na tvoj čas samoty
Hádky prichádzali každý deň, hádali sme sa pre nič.
Sľuboval si že sa zmeníš, nenechal si ma odísť.
Sľub plnil si pár týždňov, potom to prišlo znovu.
Zabudol si na mňa a na to že sme spolu.
Plač budil ma zo snov, takto to nešlo ďalej.
Prestala som veriť v NÁS, že máme ešte nádej.
Milovala som ťa, bol si pre mňa všetkým.
Ty si však už nebol ten, koho som poznala predtým.
Miesto prechádzky so mnou, prednosť dal si práci, rodine.
Zaspávať si začal chodiť, každý večer ku inej.
Myslel si si že to neviem, keď nemo som trpela.
Nedalo sa prehliadnuť, ako držíš si ma od tela.
Vieš čo si spravil? Cítiš vôbec vinu?
Už chápem, ty nie si z tých, čo vedia si priznať chybu.
Čo si stratil, na to prišiel si až časom.
„Prepáč mi“ – prosil si so zroneným hlasom.
Kľačal si na kolenách, v plači naše fotky zvieral,
pozrel sa mi do očí a priznal že to prehnal.
Nejde to však vrátiť späť, proste sa to stalo,
čo z hĺbky duše nechcela som, no asi sa malo...
Nehnevám sa, veď odpustila som ti dávno.
Rozhodnutie bolo správne, presviedčam sa každé ráno,
po boku muža, čo opäť prebudil vo mne lásku.
A aj v žiari slnka, vidí vo mne krásku.
Šanca má sa dať tomu, kto po nej túži.
Len čo keď niekto si ju nezaslúži?
Preto nerieš viac to, čo sa už nevráti.
Ten vrúcny cit k NEMU, sa dávno už vytratil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár