Ked som stala na okraji tej cesty
kde je diw sweta sty
nic ine na nezaujima
pre nic ine na swete newnimam
wojdem do tych dweri znowa a znowa
hoci wiem ze ta spomienka nebude uz nikdy nowa
obchadzam parky stare
a citam o tebe moje snare.....

Wybrala som si ten smer byt twojou
a inou nikoho
drzim ta w tazkych chwilach
ked si na wazkach
ale len z tazka chapes ze ta stratit bola rana
na ktoru myslim kazdy den od rana
nedawas mi spawat
a wobec len o tebe sniwat
chcem este raz zazit ten bozk......

Myslim si obcas ze pozeras tajne na mna z toho cierneho zawesu
kde nese bywlae sny su
myslis kedy sa zas obzriem do zadu
a obimem ta.......

W mojich snoch ostanes len zamknutou knihou
tou tajnou zahradou
si len prelud w mojich denych ociach
len ten ktory mi za kazdu cenu krizi na cestach
ked sa kazdy den zahladim na fotkach do twojich oci
ktore to wobec nemrzi
ze mooje pre teba preplacu swet
lebo si len zly trest
ktory trpim kazducky den len
wrawim ze je to lôen sen
ale skutocnost je uplne ina......

Nase srdcia drzime w rukach biju len pre seba
a ked ich znowa priblizime rozbusia sa
a ten cit stale wsplanie
len to uz je skutocnost nemozna
takmer neprawdepodobna
len si pametaj wzdy ze len slowa moje lubim ta
su urcene do smrti mojej len pre teba....(

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár