Hudba hrá príliš hlasno na to aby počúvala vlastný rozum. Namiesto krvi jej v žilách prúdi alkohol. Namiesto očí má už len malé diamanty, ktoré sa jej lesknú v odraze diskotékových svetiel. Chalan ktorý je asi o desať rokov starší sa ju snaží ešte viac opiť, aby dosiahol to čo chce. Ona nevzdoruje však prečo aj? Na druhý deň si budú s kamoškami vymieňať zážitky s tejto noci a ona ich predčí svojimi útržkovitými spomienkami. Porozpráva im, ako už po stý krát vracala na dámskych záchodoch. Ako sa zoznámila z drogami, ktoré ešte ani jedna z nich nevyskúšala. Ako prišla o svoje panenstvo, ktorého sa tak veľmi chcela zbaviť. Priateľky sa na ňu budú pozerať ako na tú najžiarivejšiu hviezdu na oblohe. Budú híkať a prekvapene civieť.Čo sa však stane keď sa ona otočí chrbtom. Už nebude hviezda, ale len bezcenný ľudský odpad, ktorý sa pomaly, ale iste začína rozkladať na skládke ľudskej povrchnosti, závisti, hlúposti... čo všetko človek obetuje aby bol lepší ako ostatný? Čoho všetkého je schopný vzdať len kvôli falošnému uznaniu?
"Nebude to bolieť?" - už polonáha sa pýta chlapíka, ktorý nad ňou nedočkavo slintá. Teraz nemá čas na otázky. Chce len jedno. čo tam po nejakej mladej naivke. Keď už počuť štrnganie pracky z opasku je už rozhodnutá, že neustúpi. Keď už je v nej neodváži sa ani na bolestivý vzlyk, ktorý sa jej snaží precediť pomedzi stisnuté zuby. Zrazu dievčatko dostalo strach, zrazu chce ísť domov. Už nechce byť taká dospelá, už sa nechce ukazovať pred kamarátkami. Ale niet návratu! Alebo?
Snaží sa vytrhnúť z jeho pevného zovretia. Ale on nesúhlasí ! On ešte neskončil! Rukami jej pritláča zápästia pevnejšie o chladný múr. Ona však neprestáva bojovať. Nakoniec ju nahnevaný a podráždený muž pustí. Ona sa len zmôže na pár tichých vzlykov, ktoré sa strácajú niekde v hudbe z neďalekej diskotéky. Pozbiera šaty a obuje si topánky. Opitá prechádza tmavými uličkami mesta. Sem tam narazí na opilcov, alebo na podobné páry, ako bola ona pred chvíľou s neznámym. Keď konečne dorazí domov nájde svoju nahnevanú matku stáť medzi dverami. Vidí, že jej niečo rozpráva, že na ňu kričí. Ale ona nepočuje! Jediné čo počuje sú len chlípne vzdychy opitého chlapa, ktoré sa jej preháňajú v hlave.
Na druhý deň jej príde sms - ka od najlepšej kamarátky: "Všetko najlepšie k tvojím trinástim narodeninám!"
"""""""""""Ak chceme ľutovať svoje chyby, musíme ich najskôr spraviť!"""""""""""""""""""""""
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
purenarcissism
29. 6.júna 2011 08:48
tá posledná veta, či vlastne posledných pár viet to u mňa dosť pokazili...13? a ten citát na konci je najväčšia konina, inak to bolo fakt dobré
Napíš svoj komentár