Neznášam tento pocit. Ani ho nedokážem pomenovať. Len viem, že ho neznášam. Odporný dotieravý pocit, ktorý je so mnou na každom kroku. Kvôli nemu sa cítim ako najneschopnejší človek na svete. Opäť.

Prečo sa stále musím báť? Prečo to jednoducho neskúsim? "Bojím sa sklamania" ďalšia moja výhovorka. Ďalší dôvod na ľútosť. Už sa nechcem ľutovať! Nie! Nemá to význam !

SMS-ka. Od neho. Celý deň som na ňu čakala a pri tom som si hovorila, že sa určite neozve, že mu nebudem chýbať. Určite si ani nevšimne, že som preč.

Mýlila som sa. Možno ma má naozaj rád. A možno mu naozaj chýbam. Prečo inak by písal ? Ak by to nemyslel vážne, nestrácal by so mnou 5 mesiacov . Alebo áno? Veď predsa... prečo si začal so mnou? Prečo mi hovoril všetky tie veci? Myslel ich vážne ?

Opäť ten pocit. Ten pocit, že pre neho proste nie som dosť dobrá .

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
midnight  3. 8. 2011 03:31
"Opäť ten pocit. Ten pocit, že pre neho proste nie som dosť dobrá . "



čo keby si tento posudok nechala na ňom, rovnako ako on necháva na teba ten, či je pre teba dosť dobrý on?
Napíš svoj komentár